Page 8 - Čaroslov č.5

5. žiacky seminár ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Môj pôžitok z čítania Čajakovej tvorby

My všetci, ako údovia nášho národa, buďme si vedomí toho, že aj naše súkromné imanie je
malá čiastočka majetku národa, a keď zmárnime svoje, nielen samých seba ubíjame a našu rodinu,

ale tým ubúda aj z národného majetku. Nie márniť, ale zveľadovať, nie nezmyselný luxus, nad našu
silu rozhadzovanie sa, ale skromnosť a práca nech je naším heslom. A keď všetci žijeme z národa,
potrebné je, aby sme to našou osožnou prácou i vrátili späť národu.

Hovoril tak Ján Čajak, slovenský realistický dedinský poviedkár a najväčší spisovateľ Slovákov
vo Vojvodine, ktorý pôsobil ako učiteľ a spisovateľ v Petrovci od roku 1899. Svojou skromnosťou a

prácou stal vyše desaťročia v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov.

Písal poučné poviedky s dolnozemskou tematikou, v ktorých upozorňoval na negatívne javy
na Dolnej zemi, ale predkladal i recepty na ich odstránenie. Sú to poviedky Obyčajná história, Baťa

Kalinský, Suchoty. Najviac ma zaujala poviedka Suchoty a problematika spôsobená dedinskými
zvykmi. Spracoval tu problém prepychu pri vydávaní sedliackych dievčat. Bol kritický k určitým
zlozvykom dolnozemského života. Marku Pekárovú pätnásťročnú vydali, aby sa majetky spojili. V
manželstve ju očakávala tvrdá práca, keď ochorela na suchoty, ležela v dusnej izbe, kde sa priadlo.

K chorej najprv volali dedinské ženy-mastičkárky, a lekára len potom, keď bolo už neskoro. Nieto
tragickejšieho príbehu v Čajakovej próze od smrti mladej Marky Pekárovej, vydanej Húskovej, no
autor na ňu samu akosi zabudol, pretože sa často zaoberá vysvetľovaním pomerov a zvykov

v dolnozemskej domácnosti ako je spracovanie konopí, odpredaj výživnejších potravín, prepych
v obliekaní pred Markinou chorobou, rozhovorom učiteľa a učiteľky, rozhovorom učiteľa a lekára
o tých pomeroch a zvykoch. V poviedke Suchoty Markino umieranie bolo určené ako poučenie
ľudu.

Písal i humoristické poviedky Len pekne, Cholera, Predaj hory, kde zachytil dolnozemský
kolorit a prenikanie srbského života do života dolnozemských Slovákov. V poviedke Cholera autor
humoristicky znázornil udalosti z každodenného života baťu Martina Maliara, staršieho a životom

unaveného dedinčana, keď sa na Balkáne zjavila nákazlivá choroba cholera. Martin sa v poviedke
dostáva do celého radu humorných situácí a z tej humoristickej zápletky vidíme obraz
dolnozemského života a povahokresbu dolnozemského Slováka. Martin nechcel robiť v poli,

povadil sa so ženou ohľadom toho, kto viacej robí: ona doma alebo on v poli. Žena ho nechala
doma s malým vnúčatom, ale sa jemu akosi doma nedarilo robiť a suseda dokonca usúdila, že baťa
Martin sa spínal na dávenie od nákazlivej nemoce cholery a nie od vykypeného mlieka.

Čítajúc Čajakove poviedky pochopila som, že autor dobre poznal život dedinského ľudu. Ako
osvetový pracovník i ako spisovateľ snažil sa ľudí poúčať a meniť ich. Nezdráhal sa odhaľovať a
opisovať zastarané zvyky vtedajšieho prostredia, ale aj nedostatky ľudí.

Naďa Dvornická, 7.1 a Anna Lakatošová, 7.2
ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova
- 8 -