Page 7 - Čaroslov č.5
P. 7
5. žiacky seminár ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Z pera žiakov - účastníkov 5. žiackeho seminára Vychutnajme si filmárske remeslo
Zo života malých nezbedníkov z Aradáča
MARÍNA : Pani učiteľka nám čítala Čajakovu poviedku o sedemročnom nezbedníkovi
Miškovi, ktorý mal trampoty s hladom. Zjedol aj hojnejšie olekvárovené bratove Jankove rezance
a upravil na zamachlené dvajčence v kolíske. Potom bol zasa lačný a oklamal matku pani richtárku,
že je Matej Vlhovie. Doniesol domov húsa a sestra Marka hriešnika odhalila. A tak potom musel
doma sedieť, čo bola preňho dosť veľká pokuta. Potom v tretej príhode Miško bolestne reve plače
– neplakal za Jankom, ale sa bál že ho budú buchnátovať, a tak si prsty zavrzol do dvier, to bolelo,
preto plakal.
Teraz si vypočujte spolužiakovu Albertovu príhodu.
ALBERT:
Bol slnečný deň. Martin, Andrej a ja sme sa hrali s loptou.Všetko bolo dobre, pokým Andrej
nezačal plakať. On bol najmladší a plakal skoro vždy. Prečo? Neviem.
Dohodli sme sa, že každý po raz kopne loptu do bránky. Ja som tak trochu náhodou kopol
dvakrát a on sa nahneval, očervenel a začal veľmi plakať, nariekať.Nech plače, keď je plačko.
Martin a ja sme pokračovali v hre, len my dvaja, bez neho. On kričal a plakal neprestával.... Dostali
sme nápad. Ideme ku mne, ale bez Andreja. Zahovorili sme ho takto - Kto prvý príde k babke
dostane veľkú čokoládu. On uveril a utekal k babke a Martin a ja sme v tej chvíli vysadli na bicykle.
Ani sme na ulicu navyšli keď Andrej zavolal- Héééééj, vy dvaja, babka nie je doma! Videl nás, že
máme bicykle a že sme na úteku. Čo robíte ?– opýtal sa . Mysleli sme, že vie čo chceme urobiť
o bude zasa plakať. Neplakal. Ja som zacigánil. Bicykle sú na slnku tak ich dávame do chládku. On
bol príliš malý tak mi uveril. Vtom sa z humna ozval babkin hlas . – Počuješ, babka je na dvore –
Kto prvý, dostane čokoládu, MILKU. Andrej utekal a bol prvý. My, sme chytili bicykle a udi ani
vietor. Ani sme sa nepozerali za sebou, len sme fujazdili a chichotali sa. Smiali sme sa, lebo sa nám
podarilo naše cigánstvo.
Keď sme sa vrátili uvideli sme babkinu nahnevanú tvár. Povedala nám, že to čo sme urobili
nebolo pekne. Mohli by ste sa aj hanbiť. Červenali sme sa. A Andrej, ten sa nám chválil, že zjedol
celú čokoládu a ešte aj zmrzlinu. My sme nedostali nič. Andrej sa nám veru sýty a spokojný
usmieval. My, Martin a ja sme smutne pozerali jeden na druhého. Čo teraz?
Marína Malová a Albert Viliačik piataci z Aradáča
- 7 -