Page 9 - Čaroslov č.5

5. žiacky seminár ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Čajakov dedinčan a dnešní dedinčania

Žijem v Padine. Je to prekrásna slovenská osada. A nielenže je pekná, je i moderná.
Dnešní dedinčania v Padine sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom, ale už tak tažko nepracujú
na poliach ako voľakedy. Majú moderné stroje, ktoré im prácu uľahšia, práca sa vykoná rýchlejšie, takže im
zbudne i viacej voľného času, ktorý môžu využiť na zdokonaľovanie. Čítajú, pozerajú televízne programy,
používajú počítač. Všetci členovia rodiny sú rovnoprávni, muž a žena spoločne rozhodujú o všetkom. Ak je
niekto chorí, hneď sa ide k lekárovi a sa lieči. Všetci nosia moderný odev, kroje nosia už len staré babky. No
to neznamená, že si nezachovávame tradíciu, hoci sa veľa toho zmenilo.Sme hrdí na svoju minulosť.
A ako vlastne v minulosti žili naši dedinčania?
Spôsob ich života, ich zmýšľanie nám vo svojich dielach podali mnohí slovenskí spisovatelia.Jeden
z popredných dedinských poviedkárov bol i Ján Čajak.
Ján Čajak poznal všetkých občanov Petrovca, kde i on žil. Vedel, čo ich trápi, čomu sa tešia. Zo
svojich známych prechádzok petrovskými ulicami neraz i zapisoval, keď počul niečo zaujímavé a vtipné. Z
jeho prác vyplýva, že život dedinčanov bol v minulosti dosť odlišný než v dnešnej dobe. Pracovalo sa na poli
od svitu do mraku, ťažké práce vykonávali i muži ale i ženy. Hlavou rodiny bol muž, on rozhodoval
o všetkom a museli ho všetci počúvať. Veľmi mladé dievčatá vstupovali do manželstva, nie zo svojej vôle,
ale len preto, že tak rozhodli ich rodičia. K lekárovi sa išlo už keď bolo neskoro, alebo nebolo peňazí alebo
gazdovia nechceli na lekára ich míňať. Čajak sa snažil výchovne vplývať na sedliakov, aby zmenili svoj
spôsob života.
Sa mu to podarilo?
Verím, že áno.
Jana Petrášová V.2,
Padina

Paralela našich nezbedstiev a Čajakovho malého nezbedu

Dnešné deti, rovnako ako aj malý nezbený Miško v poviedke Jána Čajaka, robia podobné nezbedstvá,
ikeď sú nezbedstvá dnešných detí trošku inakšie ako tie v minulosti. Súčasné mamy deti potrestajú tak, že
im nedovolia sa hrať na počítači. V minulosti počítače neexistovali, tak nezbedné deti potrestali, tým že
nedostali obed.
Podobný príbeh ako bol Miškov zažila som aj ja. Jedného letného dňa mama piekla moje obľúbené
koláče. Pokým sa plnka chladila, vybrala sa k susede na kávu. Bratovi a mne sa chutilo niečo sladké pod zub.
Vošli sme do kuchyne a potešili sme sa voňavej čokoládovej plnke. Zjedli sme trošku viac ako polovicu. Keď
sa mama vrátila od susedy, hneď si to všimla. Trochu nás síce pokarhala, ako aj všetky mamy a zakázala
nám hru na počítači.
Inokedy keď som si chcela naliať šťavu do poháru, ktorý stál na maminom novom obruse, nechtiac
som šťavu rozliala. Bolo po krásnom vyšívanom obruse. Bola som malá a nevedela som si dať rady. Na moje
šťastie mama vtedy nebola doma, ale keď sa vrátila znovu ma karhala a ten obrus som musela sama oprať.
Na nezbedstvo, ktoré sme spolu s bratom vyviedli minulej zimy budem určite pamätať veľmi dlho.
Bolo krásne zimné počasie. Mali sme doma malé mačiatka. Hrali sme sa vonku na snehu. Naše malé
mačiatka smutne mňaukali, lebo im bolo chladno. Navrhla som, aby sme ich zniesli dnu. Schovali sme ich do
jednej škatule. Mama zametala sneh a nevidela, kedy sme ich zniesli do izby. Večer, keď sa celá rodina
zoskupila okolo stola pri chutnej večere, zo škatule vyskočila naša malá mačka a to rovno mame do lona.
Pre toto nezbedstvo sme už dostali inakší výprask.
Tieto nezbedstvá sa nelíšia veľmi od tých v minulosti. Líšia sa predovšetkým v tom, že dnešní rodičia
nie sú až takí prísni voči deťom. Azda preto deti v minulosti boli poslušnejšie ako my dnes.
Dajana Hájeková,
Selenča
- 9 -