Page 10 - Čaroslov č.5
P. 10
5. žiacky seminár ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Paralela našich nezbedstiev a Čajakovho malého nezbedu
Porovnávanie minulosti a súčasnosti je veľmi častá téma. Možno preto, lebo je medzi týmito dvomi
slovami taký veľký rozdiel.
Niekedy sa deti vedeli vynachádzať lepšie ako my. Azda je to preto, že pre každú maličkosť boli bití,
alebo im bolo zakázané jesť. Vynachádzali sa všelijakými spôsobmi. Zvádzali krivdy na mladších bratov a
sestry, vymýšľali klamy, bežali z domov. Častokrát sa im podarilo uniknúť trestu, čo im dávalo stále viac
odvahy robiť nové nezbedy. Dnes takéto nezbedy už odchádzajú na cestu bez návratu. Stále viac a viac času
trávime pri počítačoch a televízii, a keď nám rodičia zakážu dotknúť sa ich, tak radšej sedíme zavretí v izbe a
hneváme sa.
Myslím si, že čím viac vstupujeme do modernej doby, tým menej zážitkov a nezbedstiev máme.
Možno raz nezbedstiev nebude. Vtedy sa celý svet sa stane smutným i nudným, bez nezbedstiev, tých
núdzových pomôcok všetkých detí.
Filip Herček 7.1, Pivnica
Ján Čajak
Ján Čajak je popredný dedinský poviedkár v slovenskej realistickej literatúre a k tomu najväčší
spisovateľ vojvodinských Slovákov.Svojim dielom pomáhal meniť zastarané spôsoby života na dedine na
modernejšie a pokrokovejšie.
Ján Čajak informoval srbskú verejnosť o slovenskej literatúre,v letopise Matice Srbskej na
pokračovanie uverejňoval svoju štúdiu Pregled savremene slovačke literature. Zakladal sa o založenie
slovenského detského časopisu Zornička, v ktorom uverejnil viaceré práce pod menom strýčko Ján.
Priamou pohnútkou na jeho vlastnú tvorbu bola jeho ľudovýchodná práca v Petrovskej nedelnej
škole, v rámci ktorej dospelých nielenže poúčal, ale rozširoval vtedajšiu slovenskú tlač. Znamená, písal pre
ľud, vychádzajúc z jeho záujmov.
Vzdelával ľud, slovenský národ, ktorý žil ďaleko od svojej vlasti. Zakladal sa i o slovenské gymnáziúm
v Petrovci a riadil sa heslom:“Osvetou ľudu k slobode národa“. Takých ľudí dnes zriedkakedy nájdeme.
A potrební sú v každom prostredí.
Andrea Babková 7-2, Kovačica
Ján Čajak
Narodil sa 19.decembra v Liptovskom Jáne.
Otec mu však čoskoro zomrel a vychovávala ho matka a otčim Pavol Dobšinský, za ktoireho sa
Čajakova matka, najstaršia sestra Terézie Vansovej, po manželovej smrti vydala.
Už v rodine bola živá literárna tradícia, ktorá mladému Čajakovi umožňovala získať solídnu
rozhľadenosť po národnej i svetovej literatúre. V školách ho stihol osud študenta utláčaného národa.
Roku 1881 ho vylúčili z učiteľského ústavu pre čitanie slovenských umeleckých diel. Štúdium síce
dokončil na gymnáziu, no pre slovenské zmýšľanie ho znova vylúčili z bratislavskej teologickej fakulty. Začal
pôsobiť v Liptovskej Kokave a v Rajci, odkiaľ prešiel do Kráľovej Lehoty. Roku 1893 sa rozhodol pôsobiť ako
učiteľ medzi dolnozemskými slovákmi v Báčke. Neskôr, roku 1899, prešiel do Petrovca, kde rozvinul
mnohostrannú kultúrnoorganizačnú, pedagogickú i tvorivú aktivitu, a roku 1944 zomrel v Petrovci. Jeho
činnosť bola bohatá a mnohostranná.
Osvetovo-výchovnou prácou sa usiloval pozdvihnúť hospodarsky a kultúrny život dolnozemského
ľudu, zostavoval a redigoval učebnice pre slovenské školy a sám bol redaktorom tyždenníka Národna
jednota i literarno-spoločenského časopisu Náš život. Bol jedným z iniciátorov založenia detského časopisu
Zornička.
Dušana Babincová , 7-2, Kovačica
- 10 -
