Page 3 - Čaroslov č.5
P. 3
ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Na úvod ...
Spomienky sú nadovšetko. Každý človek po
sebe necháva nejaké stopy v tomto piesku života,
nejaké záznamy o sebe, rozpomienky pre ľudí,
ktorí ho poznali alebo vedeli o ňom. Milan Rúfus,
veľký slovenský básnik hovorí: „Spomienky ako
plátno po lúkach rozvešiame...“ Dobre je, keď po
nás zostanú nejaké záznamy, znamená to, že naša
životná dráha nebola len premárnenou
prechádzkou týmto svetom.
Mnohí ľudia odídu cestou večnosti, no
v našich spomienkach sú živí, lebo žije ich dielo
a odkaz ich života. Jeden z najväčších spisovateľov
dolnozemských Slovákov Ján Čajak zaiste patrí
medzi ľudí, ktorých dielo hovorí a pôsobí aj dnes,
už 70 rokov po jeho smrti. Okrem spisovateľskej,
jeho životným mottom bolo vzdelávať mladé
generácie v rámci svojej učiteľskej činnosti, no
zároveň edukatívne a pokrokovo vplývať aj na
pospolitý dolnozemský ľud. Selenčania s hrdosťou
povzdvihujú Čajakovu učiteľskú činnosť vo svojej osade a fakt, že sa mu práve tu narodil syn,
budúce významné meno slovenskej dolnozemskej literatúry. Petrovčania sa práve z úcty
voči nemu rozhodli svoju základnú školu nazvať podľa neho. Sú to významné príznaky toho,
že odkaz Čajakovho života i tvorby je stále živý.
Všade kam šiel, Čajak zanechával významné edukatívne stopy, častokrát kriticky
podfarbené. Všetko s cieľom nápravy a povzbudenia ľudu k lepšiemu. Každé jeho diela
dýcha týmito vplyvmi a to je najlepším svedectvom významu jeho života i tvorby. Snažíme
sa tomu učiť a k tomu vychovávať aj nové generácie slovenských dolnozemských detí.
Svedectvom toho je aj toto číslo Čaroslovu, ktoré sme venovali práve významu života a diela
baťka Jána Čajaka.
Vladislava Lovásová
- 3 -