Page 11 - Čaroslov č.2
P. 11

ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine




                                                                        Robme šťastnými tých, čo sú blízko.
                                                                            A tí čo sú ďaleko, prídu.
                                                                                (Čínske príslovie)




                PREČO MÁME RADI SLOVENČINU?


                     Vyhodnotenia 19. ročníka literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu,
              prečo mám ráda Slovensko bolo 8. júna 2011 v Nových Zámkoch.

                     Organizáciu  súťaže  pre  zahraničných  účastníkov  mali  na  starosti
              Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Odmenení žiaci zo
              Srbska  sú:  Maja  Vargová,  tretiačka  z  Kysáča  (Osobitná  cena  Matice
              slovenskej),  Marína  Valentíková,  tretiačka  na  Gymnáziu  Jána  Kollára  v
              Petrovci (Cena poroty), ako i Aňa Marčoková, piatačka z Kysáča,
              Veronika  Budinská,  siedmačka  z  Báčskeho Petrovca, Daniela Čániová,
              ôsmačka,  Anna  Havranová,  siedmačka,  obidve  zo  Starej  Pazovy,  Tatiana

              Krížová, siedmačka zo Selenče, a Tabita Sára Eliášová, prváčka na petrovskom
              gymnáziu  (Čestné uznanie). Odmenenou pedagogičkou zo Srbska je Jarmila
              Dolinajová zo Starej Pazovy a  medzi odmenenými školami  je  i  ZŠ  Jána

              Čajaka  v  Báčskom  Petrovci.




              Odmenená práca:

              Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko


                 Slovenčina je pre mňa čistá a bystrá rieka slov, ktoré ju tvoria.
              Šumia krásnym š irokým korytom, plným rôznych krás – Slovenskom.
              I  keď  mi  slovenčina  nie  je  materinským  jazykom  (som  Rusínka),  nemôžem
              odolať  jazyku,  ktorý každodenne  tak pekne  znie. Nemôžem  sa  tváriť, že  som
              hluchá, keď počujem vš etky jeho bohatstvá a krásy. Eš te ako malá som vpíjala
              slovenčinu  na ulici s kamarátkami, v š kole a po celej tejto slovenskej dedine, v
              ktorej som sa aj narodila. Preto mi slovenčina čoraz viacej prirástla k srdcu a aj

              teraz je v ňom – hneď po materčine.
                 Slovensko, rovnako tak krásne a bohaté, dôstojné chrániť poklady slovenčiny,
              vždy  verné  svojmu  jazyku.  Slovenská  reč sa trbliece  a cibrí,  lebo ľudia si  ju
              uctievajú a vážia. Je to určite krásne, keď človek žije vo svojom rodnom kraji.
              Slovenčina je kyslíkom pre moje pľúca a lichotivým zvukom pre moje uši. Mám
              nádej, že budem schopná vnímať ju navždy a každodenne žiť s ňou.

                                                                                 Veronika Budinská 7. A



                                                            - 10 -
   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16