Page 7 - Čaroslov 14

ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Kukuričné pečivo nazývali: gerheňa, pagače, bagaňe, bagáňe, posúch, kukuričný chlieb, kukuričná
maľaja, kukuričná buchta, buchťičke, buchti. Niekde sa do kukuričného cesta pridávala nastrúhaná
tekvica.

Placky z nekysnutého cesta sa piekli z pšeničnej, kukuričnej múky a zo zemiakov, v niektorých osadách
sa vôbec nepiekli alebo len v čase vojny.

Na prípravu kvásku pri pečení chleba sa používalo hlavne sušené cesto zo pšeničných otrúb, ale i
sušené cesto z kukuričnej múky, sušené chlebové cesto alebo starý chlieb, sušená pena z kyslého vína
a ojedinele pivový kvások. Kvasiaci prostriedok nazývali kvas, kvások, par, pár, a vo väčšine osád
používali aj názov drožďie.

Obyčajný kukuričný chlieb sa jedol v období sucha a neúrody, rozšírený
je na Balkáne, ale nie veľmi obľúbený vo Vojvodine, kde sa používa
hlavne biely pšeničný chlieb. Chlieb sa piekol hlavne zo pšeničnej múky,
ale i ražnej a kukuričnej a do cesta sa občas pridávali aj zemiaky.
Rozšírenie bieleho chleba spôsobilo zvýšené pestovanie pšenice v druhej
polovici 19. storočia. Chlieb sa piekol vo väčšom množstve, nie každý deň,
ale na niekoľko dní, a býval uložený v slamenom košíku alebo na stole
prikrytý obrusom. Piekli sa veľké 4-5 kilogramové chleby
nazývané: chlieb, chleba, chľeb, chľebík, bochňík, cipov, cipok, cipovka,
cipovčok, cipovek, vekňa.

Mäso sa uchovávalo čiže
konzervovalo solením a
údením ako i ponorením do
studenej vody (na kratší čas),
zahrabaním do popolu alebo
zaliatím do masti. Uchovávalo sa hlavne bravčové mäso,
ale i kozie, ovčie, hovädzie, husie a morčacie. Na
zabíjačke sa okrem klobás robili i hurke,
maťeja, maťejok, brezák, katerina,
májoška, jaťerňica, jadrňica, kašovka a iné.

Jedlá v 21. storočí

Podobne ako v minulom storočí tak i v novom tisícročí je tradičná strava súčasťou nášho života i keď
trochu v menšom zastúpení. Môžeme to vysvetliť najmä tým, že sa zmenil spôsob života ako i to, že
sa značne rozšírila ponuka polospracovaných a hotových továrenských jedál.

V zimnom období sa každý snaží urobiť zabíjačku, ktorá má zapezpečiť
potreby jednej domácnosti na celý rok. Mäso a mäsové výrobky
(klobásy, jaternice a iné) sa uchovávajú v mrazničkách. Okrem
tradičných mäsových výrobkov dnes sa na zabíjačke pripravujú i rôzne
salámy, debrecínki a iné.

Strava v jednotlivých dňoch ako v letnom tak i zimnom období sa veľmi
nerozlišuje od tradičnej stravy. Rozdiely sú hlavne v spôsobe prípravy
stravy. Dnes sú tradičné recepty pozmenené, obohatené a nové
recepty sa rýchlo šíria a udomácňujú. Na prípravu jedál sa používa iný riad ako v minulosti, rôzne
nové prísady a ingrediencie ako i hotové výrobky, a všetko to vplýva na chuťové vlastnosti jedál a

- 7 -