Page 6 - Čaroslov 14

ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Cyklus rodinných obyčají zahŕňa obyčaje spojené s narodením dieťaťa,
svadbu a obyčaje viažuce sa k smrti človeka. Tradičné jedlá a pečivá
charakteristické pre rodinný cyklus obyčají boli, a niekde ešte sú, pre
krstiny koláč, rejteš, herovke, fánky a torty. Koláče sa piekli pre túto slávnosť
už od prvej polovici 20. storočia. Na krstinách sa podával slávnostný obed po
príchode z kostola, ktorý pozostával z polievky, vareného a vyprážaného mäsa
s rôznymi prílohami. Podobne je to aj dnes, ibaže sa dnes na krstiny pozýva
väčší počet hostí a jedálny lístok sa obohatil novými špecialitami.

Na svadbu sa pozýval veľký počet hostí a bolo potrebné pripraviť dostatočné množstvo jedla. Varenie
mali na starosti ženy z rodiny a susedy, kým dnes si domáci pozývajú profesionálne kuchárky alebo
oslavu organizujú priamo v reštaurácii. Na svadbu sa najčastejšie pripravovali mäsová najčastejšie
hydinová polievka s domácou cestovinou šifľíke, varené mäso s rajčinovou omáčkou (zmáčanka,
máčanka, trtľa), pečené alebo vyprážané mäso s kompótom, kapusta, sárma. Na svadbe dôležitú
funkciu mal svadobný koláč, z ktorého kúsok si musel každý svadobčan zobrať, a ktorý nazývali brána,
svadobný, kuglóf, radosňík. V dnešnej dobe sa svadby uskutočňujú prevažne v reštauráciach, čo v
značnej miere vplýva na zmenu tradičného jedálneho lístka, lebo si domáci jedlá vyberajú z ponuky
reštaurácie.

Po pohrebe sa spravidla v dome nebohého konal kar, ktorého cieľom bolo uctiť pamiatku mŕtveho,
a tým dosiahnuť jeho spokojnosť na druhom svete. Zúčastňovali sa ho príbuzní, kmotrovci, susedia a
známi, prípadne osoby, ktoré plnili dôležitú úlohu pri vykonávaní pohrebných úkonov, napr. kopanie
jamy na cintoríne, nosenie truhly. Na kar najčastejšie pripravovali paprikáš alebo mäsovú polievku,
varené mäso a chlieb.

Niektoré termíny v ľudovej strave

Názvy jedenia: pre raňajky – frušťik, fruštuk, frištuk vo všetkých osadách, pre obed – obed (Pivnica,
Selenča, Silbaš, B. Palanka, Erdevík, Jánošík) a poluňia či poľuňaška (Kulpín, Báčsky Petrovec, Kysáč,
Aradáč, Hložany, Lug, Kovačica, Padina, Jánošík, Stará Pazova, Boľovce, Vojlovica). Večeru nazývali
večera vo všetkých osadách.

Mrvenú cestovinu nazývali: mrvenka, zamrvenka, resieľka, dropki (dropke), melink.

Trhanú cestovinu nazývali: trhance, trhaňice, šťípkance, glgance, glgančoke, glgani, gance, getani,
haluški (haluške).

Rezanú cestovinu nazývali: rezance, šifľíke, flekice, haluške, haluški.

Šúľanú cestovinu nazývali: šúľance, šufnúdle, šuprúndle, furgovce, frkuvce.

Guľkanú cestovinu nazývali: buchti, buchtički, knedľe, gombólce,
geleďiňe, gereďiňe.

Cestovinu hádzanú lyžicou nazývali: haluški, haluške, žgance,
glgance, glgani.

Kukuričné jedlá – z kukurice sa pripravovali: kukuričná kaša,
pečené kukuričné cesto a omrvená varená kukurica (s cukrom,
medom alebo makom). Kukuričnú kašu
nazývali: kaša, kukuričná kaša, kuľa, kúľa, mamaľiga, pura, zabíjačicová kaša.

- 6 -