Page 4 - Čaroslov 14
P. 4
ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Z PROFESIONÁLNEHO HĽADISKA…
Mgr. Anna Séčová- Pintírová
Tradičné jedlá
Strava, základná biologická potreba človeka, je ovplyvňovaná
prírodnými, historickými, sociálnymi a ekonomickými faktormi.
Strava a spôsoby stravovania sú súčasťou kultúry každého národa.
Charakter stravy dolnozemských Slovákov ovplyvňovali, najmä
pestované rastliny a druhy chovaných zvierat, ktoré tvorili základ
rôznych druhov jedál ako i úrodnosť pôdy, návyky a majetkový stav.
Hlavné časti/element/prvky stravy v
našom prostredí boli a dodnes sú:
chlieb, mlieko, maslo, syr, zemiaky,
zelenina, múčne jedlá, mäso bravčové,
údené, hovädzie a hydina, hlavne tie,
ktoré boli v každej domácnosti. V
domácnostiach sa užívali nápoje vlastnej výroby, a to hlavne víno a
pálenka.
Jedlá v jednotlivých dňoch týždňa a roka
V tradičnej kultúre Slovákov na našom území rozoznávame jedlá letné, zaužívané v období poľných
prác, a jedlá zimné, sviatočné a charakteristické pre určité sviatky. Tiež i jedlá, ktoré sú
charakteristické v rodinnom kalendárnom cykle čiže jedlá, ktoré pripravujeme pri príležitosti
narodenia dieťaťa, svadby či pohrebu.
Týždenný jedálny lístok bol v našom dedinskom prostredí zostavený
nasledovne: v pondelok sa obyčajne konzumovali zvyšky z nedele, v
utorok sa varí bôb so suchým mäsom, klobáska, v stredu rezance
alebo iné cestoviny, vo štvrtok strukovina s mäsom, v piatok
zeleninová (krumpľovka) polievka a klobása, v sobotu tiež zeleninová
polievka, závin alebo cestoviny, mlieko a gombólce. V nedeľu sa varila
polievka s hovädzím, bravčovým alebo hydinovým mäsom, omáčka
najčastejšie rajčinová, vyprážané kurča s kompótom. Spomenuté
jedlá v jednotlivých dňoch sa však presne nedodržiavali, čo záviselo aj
od finančnej stránky rodiny. V bohatších rodinách, kde chovali väčšie
množstvo dobytku, mäso a mäsové výrobky sa jedli každodenne.
Naopak, strava chudobnejších rodín pozostávala zo zelenín a
múčných jedál. Tieto jedlá sa od jari do jesene dopĺňali ovocím, sviežou zeleninou, varenou
kukuricou, melónmi, kým na zimu sa zelenina a ovocie zaváralo, varil sa lekvár a tiež sa kvasila
kapusta.
Okrem spomenutých jedál, ktoré sa pripravujú i dnes, treba spomenúť i jedlá, ktorými sa obohatil
jedálny lístok Slovákov pod vplyvom okolitého obyvateľstva, a to sú: musaka, burek, ražnjići (mäso z
roštu), pljeskavice a ćevapi (mleté mäso z roštu), sárma (kyslé kapustové listy plnené mletým mäsom
a ryžou), ďuveč (dusená cibuľa, rajčiny, paprika, ryža), bakláva, sladko a iné.
- 4 -