Page 5 - Čaroslov 14

ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

V zime si ľudia zbierali a uchovávali ovocie v čerstvom stave ako i sušené ovocie. Bola to výborná
pochúťka v zime. Prebytočné jablká a hrušky sa pokrájali na tenké kúsky a sušili. Tiež sa sušilo
i množstvo dyňových jadierok a slnečnicové semiačka.

Domáca pálenka bola a aj dnes je obľúbeným nápojom Slovákov vo
Vojvodine. Pálenka sa pálila z višní, marhulí, hrozna, jabĺk, sliviek,
moruši, v minulosti z kukurice, cukrovej repy a ciroka. Víno sa pilo
každodenne po jedle a príležitostne na hostinách a posedeniach a
tak isto i pálenka. Pivo sa začalo piť v druhej polovici 20. storočia,
ojedinele v prvej polovici 20. storočia.

Tradičná strava v kalendárnom a rodinnom cykle obyčají

Cyklus kalendárných obyčají zahŕňa obyčaje, ktoré sa vykonávajú po celý kalendárny rok a samým
tým sa s nim okrem iného spájajú určité tradičné jedlá. Veľkým kresťanským sviatkom, myslíme tu
predovšetkým na Vianoce a Veľkú noc, predchádza obdobie pôstu, v ktorom sa ľudia pridržiavali
určitých príkazov a zákazov (zákaz zábav, svadieb). V tomto období sa konzumovala pôstna strava. V
tradičnej kultúre sa za pôstnu stravu považuje predovšetkym rastlinná strava. V ľudovej strave sa
preto varili rôzne polievky obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, prívarky zo strukovín,
kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Na zápražku alebo omastenie jedál sa používali rastlinné
oleje alebo stopené maslo, ktoré sa tiež považovali za atribút pôstnej stravy. Za pôstne sa považovali
i múčne jedlá - cestoviny, placky a chlieb. Zo živočíšnej stravy pôstny charakter mali predovšetkym
studenokrvné ryby. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno i pivo, z
nealkoholických všetky okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu sa nesmeli jesť ani mliečne
výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí, ktorým sa aj v čase pôstu dávalo mlieko a mliečne
výrobky.

Tradičným veľkonočným jedlám patria: varené vajcia, varená šunka,
klobása, huspenina – stuďeňia, varene cestoviny, často posypané
makom, strukoviny.

Tradičným vianočným pečivom boli: opekance, pupáke (posypané
makom a medom), rejteš, (alebo ríteša, rekteša), ľepňík (ľepňa,
ľepňíka).

Varené jedlá, ktoré sa konzumovali na Štedrý večer boli: polievka,
kapusnica, pečená klobása, pečené mäso, huspenina, a dnes aj
vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. Dôležité bolo to, aby bol
štedrovečerný stôl bohatý a aby bolo dostatok pre každého a aj pre
hostí. Taktiež sa venovali tradičným sladkým pochúťkám – sušené
ovocie, sladké pečivá a novšej dobe rôznym druhom koláčov.

- 5 -