Page 9 - Čaroslov č.1
P. 9

Čaroslov – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine



                                                ÚVAHY


                                                P R I A T E Ľ S T V O

             Priateľstvo si musíme vážiť, ak ho nezalievame, vyhynie ako dáka rastlinka.
             Tak si jeden človek menom Martin myslel, že je najbohatší na svete. V jeho predstavách priatelia vlastne boli knihy, preto
          ich mal celú knižnicu. Ráno vstal, schytil knihu a celú ju prečítal. Bol taký vzrušený, že prečítal knihu, ktorá má päťsto strán.

          Chcel to niekomu povedať, ale nemal komu! Len potom si uvedomil, že je sám. Rozhodol sa, že si toho priateľa nájde. Šiel po
          ulici, nezbadal jamu a bác! Jeden človek pribehol, že mu pomôže. Odviedol ho do nemocnice. Martin sa už vyliečil a bol večne
          vďačný tomu človeku. A nakoniec sa aj spriatelili. Oni dvaja sa šli trochu poprechádzať, keď nadišli na čitáreň. Vošli dnu a tam

          bolo mnoho ľudí. Tam spolu čítali, písali a časom sa aj so všetkými spriatelili.
             Na Vianoce všetci Martinovi priatelia sa zoskupili v jeho dome a Martinovo srdce bolo také veľké ako nikdy predtým!
                                                                                           Jaroslav Poničan  z Kysáča

                                                         X – X – X

             Už jedenásť rokov, skoro každý deň nadväzujem známosti s ľuďmi rôznych pováh. Tie známosti prerastajú do hlbokých

          priateľstiev  iba  s  povahami,  ktoré  mi  vyhovujú,  ktoré  ma  chápu.  Počas  toľkých  rokov  som  si  samozrejme  určila  svojich
          najlepších priateľov, ktorí sú vždy pre mňa prichystaní s otvorenou náručou a vždy mi prídu v ústrety. Neprekážajú im moje
          nedostatky, práve naopak, myslia si, že tými svojimi nedostatkami tvorím svoju osobnosť. Bez nich by to nebola tá ich verná

          priateľka, akú poznajú už roky.
             Aj ja viem, že keď pozriem do tých lesknúcich sa očí a vidím v nich iskry radosti, aj mňa to prinúti vytiahnuť kútiky úst až k
          ušiam a zaiskriť oči. Keď ich niečo trápi, vedia otvoriť moju sentimentálnu stránku. I z mojich očí potečie pálčivá slza, ktorá sa
          pokúša zmyť ten smútok. No ten smútok dlho nezotrvá. Pretože, keď sme spolu, uchytí nás záchvat eufórie. Smiech nám

          vylieči všetky rany.
             Veľmi si vážim svojich priateľov a cením si na nich tú vytrvalosť a to, že so mnou zostali i v mojich ťažkých chvíľach.
                                                                                     Iva Mojovićová  zo Starej Pazovy


                                                         X – X – X


             S  priateľstvom  sa  stretáme  každý  deň.  Pravdaže  každý  ma  niekoho  len  pre  seba,  no  usilujeme  sa  získať  čo  najviac
          priateľov a to preto, aby sme mali čím viacej pozitívnej energie, aby sme boli veselší. O najlepšieho priateľa sa nemusíme
          obávať: je tu vždy – vo dne, v noci. Vie všetky naše tajomstvá a aj tak ich neprezradí. Jednoducho, priateľstvo nemá cenu, ani
          ju nikdy nebude mať. Preto, chráň si svojho priateľa, lebo život je veľmi krátky na to, aby sme priateľov získavali znova a

          znova.
                                                                     Nina Chalupová a Anna Mária Babincová  z Kovačice





                                                           - 9 -
   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14