Page 43 - Caroslov 9-10

ZŠ mladých pokolení - Kovačica - Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Na Slovensku sme pobudli iba dva dni. No aj tie dva dni stačili, aby ma Slovensko očarilo. A tá jeho,
naša , slovenčina. Milá. Zvonivá. Ľubozvučná .
Ešte stále, keď si spomeniem na rozhovory, srdce sa mi napĺňa akýmsi hrejivým teplom.
Dúfam, že nasledovný krát, keď navštívim Slovensko, pobudnem tam dlhšie. Pozriem si všetky jeho
prírodné, kultúrne a historické pamätihodnosti. Lebo ak nepoznáme predkov svojich krajinu, ak
nepoznáme slávne slovenské dejiny, jeho hrdinov , ak nevieme tú milú slovenčinu, nevieme, kto
sme.

Anna Murtinová,5.1

PREČO MÁM RADA SLOVENSKÝ JAZYK

Žijem vo Vojvodine, v malom mestečku, v Kovačici. Kovačica. Malebná osada uprostred
nedohľadnej roviny. Kovačica. Slovenská osada. Najväčšia v Banáte. Ľudia hovoria naším jazykom.
Slovenským. Je to náš materinský jazyk. Veľmi som rada, že naši predkovia, ktorí prišli zo Slovenska,
prišli aj do Kovačice a so sebou priniesli aj slovenský jazyk. Pochvaľujem a som aj hrdá, že si naši
otcovia udržali a zachovali slovenský jazyk dodnes. Je ho plno. Všade. Zaznieva z každého
kovačického kúta. Po slovensky sa rozprávame doma, na ulici, v škole, keď sa hráme. Spievame
slovenské pesničky a čítame slovenské knihy.

Prečítala som už veľa slovenských kníh. Najviac sa mi páčila kniha Višňový lekvár a veľmi ma
prekvapilo, keď som zistila, kto je spisovateľka. Je to naša pani učiteľka slovenčiny. Priam som žasla,
že naša učiteľka napísala v našom, slovenskom jazyku, takú peknú knihu. Je zaujímavá. Pútavá.
Ľahko čitateľná. Prečítala som ju jedným dúškom. Potešilo by ma, keby bolo u nás viacej
spisovateľov, ktorí píšu pre deti po slovensky.

A ak sa mi podarí , keď budem veľká, chcela by som aj sama písať knihy tým
najľubozvučnejším jazykom , slovenským.

Sára Válovcová, 5.1

PREČO MÁM RADA SLOVENSKÝ JAZYK,
PREČO MÁM RADA SLOVENSKO

Slovensko. Krajina, z ktorej prišli naši predkovia. Je taká ďaleká a predsa taká blízka. Blízke
sú nám obyčaje , jazyk, piesne a všeličo iné.

Navštívila som Slovensko, spolu s tanečným súborom, viac ráz. Veľmi sa mi tam páčilo.
Videla som nádherné mestá, hory, dediny a zoznámila som sa s dobrými ľuďmi. Spojili nás spevy,
tance a jazyk. Spievame tie isté slovenské piesne, tančíme také isté tance. Najprv mi to bolo divné.
Rovnaké slová, rovnaká melódia, kroky. Teraz však viem, že to bohatstvo slovenského folklóru,
ktoré uchovávame v srdci, sme zdedili od našich predkov.
Na Slovensku som sa cítila ako doma, ako medzi svojimi najbližšími. Preto mám rada Slovensko.
Zo Slovenska som si priniesla pekné zážitky. Navždy mi zostanú v pamäti.
Slovenčinu mám rada, lebo je to veľmi pekný jazyk a preto, lebo je náš. Niekedy vie byť ťažký,
trápime sa s ním ale je nádherný. Učíme sa ho od malička, doma , v škole.

- 43 -