Page 40 - Caroslov 9-10
P. 40
ZŠ mladých pokolení - Kovačica - Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Mám rada starú mamu. Vie rozprávať veľmi zaujímavo a pútavo. Často mi rozprávala o jej
mame, mojej prastarej mame. Študovala na Slovensku. Pobudla aj v starej Turej, kde sa zoznámila s
Kristínou Rojovou. Obdivovala vraj jej prekrásny slovenský ľudový odev a slovenské piesne, ktoré
jej prastará mama spievala.
Lásku k ľudovým piesňam som hádam zdedila po nej. Vlastne láska k slovenským
obyčajom a slovenskej kultúre sa v našej rodine prenášala a prenáša z pokolenia na pokolenie. Môj
otec bol členom speváckej skupiny Bohémi, hrá na harmonike. Často si spolu zaspievame. Pomáha
mi aj pri nacvičovaní nových piesní. Zúčastnila som sa festivalu Rozospievané klenoty. Je to festival
slovenských ľudových pesničiek. Otec mi vybral dve prekrásne slovenské ľudové pesničky. A
mama? Tá ma na festival vyfintila. Vykropila, vyžehlila untroke, gecele, kacabajku, do vlás mi pripla
stužku a na ramená dala hatlasový ručník.
“Ako ja kedysi,”– povedala stará mama, keď ma uvidela. “Mám plnú skriňu toho. Všetko ti
dám. Je to moje dedičstvo. A tvoje. Viem, ži ho budeš chrániť, tak ako ja.”
“Ale stará mama…, “ – nedokončila som vetu. V jej očiach sa zaleskla slza.
V našej rodine, od tých najstarších členov, ktorí sa dosťahovali zo Slovenska, zachováva sa a
pestuje slovenský jazyk, slovenská kultúra, slovenské obyčaje. Budem sa snažiť, aby som
neprerušila túto tradíciu. Ba čo viac, s láskou ju budem zveľaďovať.
Mariena Gáliková, 8.1
- 40 -
