Page 41 - Caroslov 9-10

ZŠ mladých pokolení - Kovačica - Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

AKO POROZUMIEŤ KAMOŠKE NA SLOVENSKU

Na svete je viac ako päťtisíc jazykov, jeden krajší od druhého, ale slovenský jazyk je
pre mňa najkrajší. Je to moja rodná reč. Môj materinský jazyk. Vlastne mojím materinským
jazykom je nárečová dolnozemská slovenčina. Tá slovenčina, ktorá zaznieva doma, v kruhu
rodiny, na ulici a medzi priateľmi a známymi. Spisovnú slovenčinu používame iba v škole, v
divadle v médiách, ňou sa vydávajú knihy a časopisy. Naša, nárečová slovenčina, je
poprepletaná srbskými výrazmi, lebo žijeme v Srbsku. Musím povedať, že vplyv srbčiny je
viditeľný. Nám to však neprekáža, no často rozmýšľam o tom, či by sa mi podarilo ľahko a
jednoducho si porozumieť s vrstovníkmi na Slovensku. Či by oni rozumeli mojej nárečovej
slovenčine a ja ich spisovnej. Prednedávnom mi rozprávala spolužiačka:

Na návštevu mi prišla kamarátka zo Slovenska. Ráno nás čakal bohato prestretý
stôl.

– Nech sa páči, kífle, – hovorím kamarátke. Prekvapene na mňa zízala.
– Nechápem.
– Čo som zle povedala? – pýtam sa. – Kífle, – ukážem na pečivo.
– Kífle? Myslíš na rožky?
– Aké rožky? Tie majú kravy a my predsa nejdeme jesť kravy.

Alebo ďalšia scénka:

S mamou a kamarátkou zo Slovenska obdivujeme krásy nášho kovačického
bohatstva v Galérii isitného umenia . Zrazu zastanem pred obrazom Zuzany Chalupovej,
objímem kamarátku a poviem mame:

– Vymaľuj nás.
– Nie! – vydesene skríkne Ingrid. – Prečo , čím? – V tom cvokne mobil v maminých

rukách.
– Pozrite, – ukáže nám fotku.
– Jáj, maľovať, mysleli ste fotiť, – uškŕňala sa Ingrid.

Naozaj sa trápim, stále na tým premýšľam , ak pôjdem na Slovensko, budem

potrebovať prekladateľa? Nie! Iste nie! Veď sme Slováci. Neviditeľnými, no silnými niťami

nás, všetkých Slovákov, spája spoločná reč a každého z nás hreje veľké slovenské srdce.

Ľahko si porozumieme. Milinka Glóziková, 5,1

- 41 -