Page 38 - Caroslov 9-10
P. 38

ZŠ mladých pokolení - Kovačica - Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV  ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

                                     Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV

                                                Z pera kovačických žiakov...

                                  AKO ZACHOVAŤ SVOJE KORENE

         Sme Slováci.

         Slováci žijúci v Srbsku.

         Tu sme sa narodili, tu sme rástli a prežívali bezstarostné
veselé detstvo. Tu sa narodili aj naši rodičia, aj starí rodičia. No
naše korene nevyrástli v Srbsku. Naše korene vyrastali za horami,
dolinami v ďalekej slovenskej zemi. Naši predkovia prišli zo
Slovenska na túto Dolnú zem pred viac ako dvesto rokmi. Prišli za lepšou budúcnosťou a krajším
životom.

         Pobrali sa ráno, na svitaní zory. Do malinkého batôžka zbalili to najcennejšie, zbalili svoju
materinskú reč, obyčaje a šli. Opustili vysokánske hory, stráne , kolísku. Šli. Neotáčali hlavy,
neobracali sa, veď opúšťali chudobu. Šli. Zastali na rovine širočiznej a rovnej ako dlaň. Nezaháľali.
Usilovne pracovali, budovali svoje slovenské domčeky, dedinky. Stavali školy, kostoly. Vychovávali
svoje deti , vštepovali im lásku k materinskej reči, lásku ku slovenským obyčajom , lásku ku
slovenskej ľudovej tradícii.

         Robili to vtedy a robia to aj dnes.

         Naši rodičia a ich rodičia žiarivo si chránili a stále si chránia svoje obyčaje, identitu, svoju
slovenskosť pre nás, deti, aby sme boli sami sebou, aby sme vedeli kto sme a odkiaľ prichádzame.

         A to je to najcenenejšie. Chrániť si to svoje, čo sme zdedili od našich predkov. Chrániť si od
zabudnitia svoje obyčaje, pestovať a zveľaďovať svoj materinský jazyk. A všetko to s láskou
prenášať na ďalšie generácie, vštepovať im lásku k milozvučnej slovenčine, lebo iba tak si
zachováme svoje korene.

                                                                          Valentína Chalupová 7.2

         Sedím v teplučkej izbe. Za oknom skuvíňa banátska košava. Hľadím ako sa pohráva s
mladými čersvo posadenými stromčekmi. Zmocní sa ich? Zostanú také aké sú, alebo ich vytrhne aj
s koreňmi?

         Korene.

         Aj ja sa podobám tým stromíkom.

         Často si kladiem otázku, či zostanem sám sebou, vlastne ako zostať sám sebou?

         Pozriem na stenu. Plná je matkiných obrazov. Obrazov, na ktorých sú znázornení ľudia v
slovenskom kroji, ľudia usmievaví, mozoľnatí.

                                                               - 38 -
   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43