Page 39 - Caroslov 9-10

ZŠ mladých pokolení - Kovačica - Z LITERÁRNYCH SÚBEHOV ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Matka je insitná maliarka. Maľuje Slovákov, maľuje Kovačicu, maľuje naše obyčaje, náš kroj.
Maľuje, vlastne nie , zachytáva na plátne kus včerajška a dneška pre budúce generácie.

Keď si niekto zavesí jej obraz na stenu, premkne ho pokoj. Pokoj vyžaruje z tych pracovitých
slovenských sedliackych tvári.

Jej obrazy sú pestré, rôznofarebné, bohaté. Jej obrazy, to je krása. Krása krojov. Ženy sú
vyzdobené a vyobliekané vo vyšívaných opleckách, geceliach, ručníkoch. Chlapov zdobí slovenská
košeľa, biele široké gate a klobúk, podperený.

Moja mama zostala sama sebou. Na svoje obrazy dáva kus seba, svoju lásku, svoju
slovenskosť.

Ako ja zostanem sám sebou?

Tak, že sa budem usilovať zachovať naše slovenské obyčaje, naše prekrásne slovenské
pesničky, ktoré sa u u nás, v Kovačici, spievali ešte za dedovho deda. Som rád, že ich viem, som rád,
že ich viem spievať, že viem tancovať slovenské tance, že viem rozprávať po slovensky. To
znamená, že som Slovák. To znamená, že zostanem sám sebou. Slovákom.

Nezmením sa, lebo sa ani moji rodičia nezmenili, ani moji starí rodičia, ktorí mi utkali lásku k
mojej slovenskej identite.

Naše korene sú hlboké. Ani košava ich nepremôže.

Zostať sám sebou nie je ťažké, ak máš pri sebe svoju rodinu, rodákov, ktorí ti pripomínajú
tvoju identitu, tvoje korene.

Zachovajme si svoj jazyk, svoju kultúru, svoje obyčaje, aby sme navždy zostali svoji, aby sme
nezabudli kým sme.

Darko Svetlík, 7,2

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kováč. Na rozcestí širokých hrboľatých ciest rozžal vyhňu.
Pri ňom sa pristavovali ľudia, postávali tu a niektorí sa tu pri kováčovi, čo jeho chýrečnej
kováčnici , pristavili a tu aj zostali a založili osadu. Kovačicu. Boli to slovenskí osadníci, ktorí sa za
mäkkšou kôrkou chleba prisťahovali zo Slovenska. Medzi tými prisťahovalcami boli i moji
predkovia. Moja prastará mama, bola pestúnka v rodine vznešeného pána farára. Na rukách náručí
priniesla malého budúceho farára do Kovačice. Tu sa vydala, založila si rodinu.

Jej syn bol učiteľom. Žiakom vštepoval lásku ku slovenčine , ku slovenským obyčajom .
Nezabúdal ani na dospelých, učil ich slovenské pesničky a nábožné slovenské pesničky. Bol aj
kantorom.

V jeho šľapajoch pokračovali jeho deti. Syn a dcéra. Boli učitelia. Pracovali v slovenskej
škole. Vyučovali po slovensky. Aj moja stará mama bola učiteľka. Prednášala dejepis na Základnej
škole v Kovačici. S veľkou láskou rozprávala žiakom o príchode Slovákov na Dolnú zem a do
Kovačice. Vždy prízvukovala, že nesmú zabudnúť na svoje korene.

- 39 -