Page 57 - Čaroslov č.7

ZŠ Save Šumanovića v Erdevíku ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Obyčajne keď nás súrodenci nahnevajú nadávame im. Vtedy chceme celú rodinu zmeniť s nejakou inou
rodinou, ktorá je úplne podľa našej vôle. Ale vtedy aj zabúdame, že bez tej rodiny, ktorú veľmi chceme,
nemôžeme žič. Toto je rozprávka o jednej veľmi neobyčajnej rodine.
Jedného dňa sa opýtal Peter svojho otca: „Čo sa stalo vtedy, keď ste adoptovali Benjamina, Emu,
Violetu a mňa?” Otec mu začal rozprávať: „Jedného dňa sme sa rozhodli adoptovať dieťa, ktoré by sme
milovali. Tak sme najprv adoptovali Emu, potom Benjamina aj teba a na konci Violetu. Teraz sa všetci veľmi
chceme.” Chcel dokončiť vetu keď... „Vráť mi telefón ty sprostý dufonožec!!!” „Ja nie som dufonožec Ema,
dufonožci sú z Narnie! Ja som narodený v Bánskej Bystrici!” „Benjamin, vráť sestre jej mobil!” „Ale je to môj
mobil, čo chcete s ním?!”, povedal Peter. „Ja som len zavolalAndreu nech mi nezabudne priniesť moje tričko.
Mne sa vybila baterka, mama obsadila telefón, Benjamin mi nechcel dať a oci nevedel kde je jeho mobil.”
Peter otočil hlavu na Benjamina nech on začne rozprávať. „Ja som si myslel, že mi vzala mobil, lebo som ho
nemohol najsť.” Ako to povedal, vypustil mobil na zem a ten sa rozbil na kúsky. Peter plačúc odišiel do izby.
Ema a Benjamin sa stále ospravedlňovali Petrovi, ale on ich nechcel ani len pozrieť. Rodičia a Violeta ho
nahovárali, aby im odpustil, ale nechcel. Oni sa cítili veľmi zle. Tak upŕchol jeden mesiac. Violeta mala urobený
model solárneho systemu pre školské závodenie z fyziky. Povolala celú rodinu nech prídu. Čo mohli urobiť –
prišli. Keď ona prišla naraz povedala: „Tieto všetky planety, aj slnko sú ako rodina. Ich drží spolu gravitácia, nie
daktorý drôt. Tak aj rodinu nespája len krv, DNK ale LÁSKA!” Neskôr Peter odpustil Eme a Benjaminovi. Všetci
boli šťastní a odišli na zmrzlinu.
Rozmyslite si aj vy: Nenahnevali ste sa na brata, sestru, súrodencov... len pre nejakú hlúposť?
Nezabudnite im povedať (keď sa odhneváte) že ich MILUJETE!

Milica Petrovičová, VII. 2

- 57 -