Page 58 - Čaroslov č.7

ZŠ Save Šumanovića v Erdevíku ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

DÁŽD

Dážd nikdy neprší z takých istých dôvodov. Ty keď rozprávaš, nikdy nerozprávaš to isté.
Dážd- to sú kvapôčky vody, čo ľúbia zem. A každá pritom niečo povie s dôvodom. I ty vieš ľubiť slovami presne
tak ako dážd. Občas ma tvoje slová zabaľujú do krásnych šiat a cítim sa nadšene, prenášaš svoje šťastie na mňa
a robíš ma šťastnou. Je to ako slnko, ktoré prenáša osobitosť na dúhu a ona oblieka nebo do krásnych pestrých
šiat. A cíti sa zázračne.
Sneh-jednoduchý uzimený dážd , z ktorého sa mnohí tešia, že je opäť tu. Je ako uspávanka nežný a čistý.
Tvoje slová su nežné a úprimné jednoduché slová, ktoré chcem stále viac a viac počúvať. Sú ako dróga,
jednoducho ich chcem vždy počúvať. Ja som ako suchá pôda, ktorá už dlho nepocítila dážd, ktorá túži po vode
a jej nieto. Dňom, nocou neprichádza! A potom nastane čas, ked toľko očakávaný dážd spŕchne a pôda je sýta
toľkej vody. Toľko je nasýtená, že púšťa potopu a mnohých urazí.
Keď ťa potrebujem, nieto ťa, tvojich slov, a potom prídeš a opakuješ o jednej veci či osôbke. Ale ja to
už nemôžem trpieť a už vzbĺknem ako vulkán. Všetka láva, všetok hnev sa vyleje na niekoho nevinného a urazí
sa preto. A potom sa tvoj hnev rozpŕchne po mne a necháš ma prekvapenú v strachu. No ja ťa začnem
ignorovať, lebo sa ťa bojím. Tá chvíľa bola ako búrka, všetko nechala opustené a zaplavila všetko možné.
Ale keď sa strašne nahneváš, tak slová padajú na mňa jedno za druhým, udierajú po srdci. No, niekedy keď
predo dvermi zamrzne voda, vznikne ľad, šmikľavý a hladký ľad. Je ťažko kračať po takom, pošmykneme sa,
udrieme sa a bolí. Keď ma sklameš a falošné slová mi hovoríš pošmyknem sa ako na ľade a veľmi ťažko mi to
padne.
Ale keď sa iba trochu, na kratko porozprávame a povieme si mnoho pekných slov, iba to stačí.
Podobne tak, ako aj krátky dážd stačí na občerstvenie pôdy nášho srdca.
Slová sú začiatkom rozhovoru a novému priateľstvu, tak ako je aj oheň začiatkom svetla.

Emilia Jana Pálešová VIII.2

MAČKA-KAČKA

( Divadelná hra pre deti)

V sobotu ráno u Balážov mama Oľga zobudila Petra, Mateja a malú Danku.
Danka: Mamička, prečo si nás zobudila tak včas ráno?
Mama: Otec pre vás schystal prekvapenie. (Pozrela na Danku a usmiala sa.)
Peter: Ale,nemohlo to počkaťaspoň desať minút?(Vzdýchol si.)
Matej: Alebo aspoň päť?
Mama: Nie, nie, musíte to vidieť hneď. (Peter a Matej sa sa už schystali, Danka si mala ešte vlasy učesať.)
Mama: Poďte rýchlo sem! (Chytila Danku za ruku a zaviedla ju do obývačke.Otec Tomáš už tam stál a držal
škatuľu v rukách.)
Peter: Zobudila si nás o šiestej len pre tam nejakú škatuľu? !
Otec: To nie je len škatuľa. (Danka si šúchala očká, lebo sa jej ešte stále spalo a myslela si, že nevidí dobre. Ako
to otec povedal, zo škatule hlavu vytrčilo malé žlté mačiatko. Mama sa tešila, že ju deti už konečne nechajú
trošku na pokoji. Peter len zazeral a Matej vybral mača zo škatule.)
Matej: Aké je malé!
Otec: Aké meno mu dáte?
Peter: Možno Micka, alebo...nech Danka rozhodne. Veď je taká strapatá ako mačiatko! (Danka vzala do rúk
mačiatko.Celé bolo žlté, len na krku malo trochu bielej farby. Bolo strapaté a kožuch malo mäkký.)
Danka:Ako ja rozhodnem , tak sa bude volať?

- 58 -