Page 22 - Čaroslov č.7

ZŠ Mladých pokolení v kovačici - Okienko ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo

rakety a odrazu ako sme skočili, tak sme poleteli a pomaly sa zase spúšťali a tak každý krok. Na Mesiaci boli
veľké diery. Odrazu sa pred name zjavili dvaja ľudia oblečení v skafandroch. A to vlastne boli naše priateľky
Darinka K. a Darinka V.. Povedali nám, že sa im pokazila raketa, či by sme ich mohli zobrať naspät’ na Zem.
Môžeme! Boli sme šťastné, že sú tu naše priatel’ky. Ešte troche sme sa poprechádzali po Mesiaci a videli sme
mnoho pokazených rakiet a zástavu Srbska. To znamená, že nie sme prví ľudia, ktorí boli na Mesiaci? Neviem.
A tak sme sa pobrali domov. Zase sme videli mnoho oblakov. Jeden sa nám podobal na nos. Druhý nám zase
sa podobal na nejakú neobyčajnú raketu. A hľa,už sme naZemi. Pozdravila som sa s priateľkami a vrátila som
sa do postele.
Odrazu mi niekto zvoní na domový zvonček, a to nebol zvonček, ale budíček. Počujem zvoní aj telefón, no
volala ma moja mamka, aby som vstala a nezameškala do školy, lebo je už 7:00 h. Vraví, že ma mnohokrát
volala a že som sa nehlásila. Tento sen si budem dlho pamätať, lebo som bola prvýkrát na Mesiaci.
Tatiana Kráľovská 5-1

Čarodejná noc

Bolo to jednej horúcej letnej noci. Krásny zážitok. Priateľky a ja sme sa rozhodli isť do táboru,,našli smi si
pekné miesto postavili stan a založili oheň. Zabávali sme sa do neskorej noci a potom sme šli spať.
Noc horúca, priatelky spia...A ja? Ja nie, je veľmi horúco, mäkký vankúš ,nemôžem spať.Som vonku,
pozriem okolo seba, nádhera, všetko pusté, iba počuť malé s drobné chrobáčiky,
ktoré spievajú nočné melódie. Za malým vrchom sa na zem pozerá usmiaty mesiac
a okolo neho tisíce a tisíce drobných hviezd.Sadnemsi na mäkkú trávu a
pozerám...pozerám sa na náherný svet,ktorý sa nachádza nadomnou.Začína byť

chladno.Vietor začal fúkať a so sebou niesol moje dlhé vlasy.Bol to pekný
pocit,pozerám sa na krásny svet hore,,na chvíiľu som odcestovala do svetu
snov.Zavriem oči a pred sebou vidím veľký Mesiac,ktorý mi padol na ruku a zobral
ma so seboú.Spoznám mnoho malýchtrblietavých hviezdičiek, s ktorými som sa
hrala a zabávala.Otvorim som oči a uvidim tie malé hviezdičky,uvedomim si, že to bol iba sen.
S úsmevom a tvári vojdem do stanu a okamžite zaspím a zase sa ocitnem v nádhernom svete
snov.Ale predsa je to iba sen,nádherný sen.
Tatiana Poliaková 7-3

Zmocnil ma strach

Keď som bol malý, nechápavý a nemohol som sa orientovať v priestore stalo sa mi niečo nezvyčajné.
Otec chodieval každú sobotu na trh. Jedného dňa keď otec mal kúpiť kakao, ja som išiel s nim na trh. Keď sme
prišli na trh, akoby sa zmenil na super-trh. Všetko bolo iné ako predtým. Pulty boli krajšie, neboli viac hrdzavé.
Aj čokolády sa mi zdali krajšie. Pohľad na veci, ktoré sa predávali sa mi zmenil. Doteraz som to pozeral z výšky
z otcových pliec, teraz som stál na svojich nohách a hŕba ľudí bola okolo mňa. Zrazu som sa chcel niečo otca
opýtať, ale on zmyzol, akoby ho niekto zázračným prútikom začaroval. Prestal som dýchať, pozrel som vľavo,
pozrel som vpravo, e keď som nevidel otca rozbehol som sa. Odrazu bum. Buchol som sa o niekoho a pozrel
kto je to. Vzdýchol som si, bol to otec a kupoval kakao. Otec sa pozrel na mňa. Otec kúpil kakao, šli sme ku
autu, prišli sme domov a ľahol som si na posteľ. Povedal som si, že druhýkrát dočkám otca, pokým sa on
nevráti z trhu. Odvtedy viem, ako je to, keď niekoho zmocní strach.

Matej Tomáš 5-3

- 22 -