Page 20 - Čaroslov č.7

ZŠ Mladých pokolení v kovačici - Okienko ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo

Keby som bol počítačom

Často keď sedím pred počítačom myslím si, ako by to bolo, keby som mal
jeho inteligenciu?
Tisíce operácii by som mohol vypočítať v jednom okamihu. Ako
by sa mi to páčilo, keby som mal štyri hlavy v mojej hlave, a v každej sa
deje niečo iné. Hmmm... Jedna by mi bola pre matematiku, jedna pre
jazyky, aby som sa mohol rozprávať s hŕbou ľudí naraz. Tretiu by som si
využil pre internet, aby som sa mohol dostať do všetkých kútikov vo
svete, o ktorých som len snívam. Prebehol by som od pyramídy po
Eiffelovu vežu za sekundu. Časom, mohol by rozlúštiť hieroglify
v pyramíde, porozprávať sa s Číňanmi, Arabmi a Eskimákmi. Naučil by
som sa aj francúzštinu a všetky dialekty
z Afriky. Štvrtú hlavu by som si predsa nechal pre hry, ktoré by
som hral s kamarátmi z celého sveta. Všetko je to pekné, no bojím sa, že ten
ktorý by kutral po mojej klávesnici, by nebol ten, ktorého by som si
požiadal. Už cítim chuť odrobiniek, ktoré mu padajú na moju klávesnicu,
kým on chrúma keksíky a ešte viac ma bolí, kým udiera po klávesnici, ktorú
mi zlepil od rozliatej šťavy. Jedného piatku, kým sme písali kontrolnú
z informatiky, učiteľka vypojila počitáče, ale našťastie, obrazovky zostali
zapnuté. Kontrolnú úlohu nevedel nikto, okrem mňa. Rýchlo som sa pripojil
so sieťou informatického kabinetu a na obrazovkách som každému ukázal
odpovede na všetky otázky. Všetci sme dostali päťky, a učiteľka bola
rozčarovaná, že sme všetci vedeli všetko.
Ale, keď si lepšie rozmyslím, vari byť počítačom nie je ani tak ružové, veď aj oni sa môžu nakaziť
rôznymi vírusmi, kadejakými červíkami, ktoré by mi vyhrýzli pamäť. Vari len predsa zostanem človekom.

Filip Straka VII 1

Jeseň má svoje čaro

Tie krásne žltooranžové listy, ktoré mi šuchotali pod topánkami, akoby mi hrali nejakú pesničku, a tou
melódiou rozveseľovali všetky ulice.
Také listy by očarili každého človeka, aj toho,čo má srdce tvrdé ako kameň. Slnko sa s jemným
úsmevom prebíjalo k pestrým chryzanténam. Cez nové halúzky vietor sa preťahoval a tým vyhrával jesenné
pesničky, ale tak nežne,aby ich nezranil. Jesenné slnko zohrievalo všetkých veselých občanov. S
pestrofarebných chryzantén lúče zo žiarivého slnka smerovali k zelenej tráve, ktorú neskôr prekryli
žltooranžové listy.Tá žltooranžová farba tak prijemne žiarila a dodávala tým novým halúzkam príjemný úsmev.
Jesenné čaro je ako čaro nejakého čarodejníka, ktorý celú našu osadu akoby zmenil na zlato.
Každý občan si jesenné čaro rád užíva, je to čaro, ktoré vylúdi úsmev na každej tvári.

Alexandra Hriešiková 7-2

- 20 -