Page 21 - Čaroslov č.7

ZŠ Mladých pokolení v kovačici - Okienko ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo

Z NAŠEJ TVORBY...

Stratená škola

Škola, škola, ach tá škola. Mám ju rád pravdaže kvôli priateľom, novým poznátkam, nezabudnuteľným
exkurziám. Jedno je isté, kôli učeniu ju nemám ani trošku rád.
A kto by ju mal aj rád. Každý týždeň horko-ťažko čakám kedy už bude dlho čakaný piatok. Potom
sloboda národu, ako sa hovorí. To vôbec nie je divné, keď nás v škole zasýpajú toľkým učením, kontólnymi
úlohami, písomnými prácami, referátmi a čo ja sám viem ešte čím všetkým. Nie div, že častokrát na hodine
chcem, aby som sa našiel v nejakom fantastickom filme, kde je možné aj to, čo nie je vlastne možné. Píšeme
na tabuľu prvú ulohu z mamematiky, práveže písomná práca nám sleduje. Neverím ani sám sebe, ani svojím
dvom očiam, pána učiteľa zrazu niečo zhltlo spredd tej tabule. Nečujne, potichúčky. No to nie je všetko. Celá
škola zmizla ako by nikdy tu ani nebola. Ja a mojí spolužiaci sedeli sme medzi pichľavými kaktusami, za
opaskom sme mali opravdivé revolvery. Obrovské klobúky na hlavách, chránili nám múdre hlavy od lúčov
horúceho slnka. Boli sme kauboji a to opravdiví. Boli tam aj indiáni na koňoch. Útočili.
ʺToto sú Vám úlohy a poprosil by som Vás bez prepisovaniaʺ, povedal pán učiteľ a bolo po všetkej mojej
fantázii. Stratená škola nebola vôbec stratená ako sa mne zdalo, stála na tom istom mieste kde i vždy.
Janko Cicka 7-1

Stratená učiteľka zo slovenského jazyka

Rozmýšľala som…hmm…škola bez učiteľov, ufff, no to by bolo…Zamyslela som si, že učiteľov pošleme
na Mesiac..No, ale to by nedopadlo dobre, lebo by učiteľ z fyziky niečo vymudroval, alebo by sa všetci
pochytali za ruky a skočili na Zem. To by bolo zemetrasenie.Len ako to vymyslieť? Hmm…Možno jestvuje lístok
pre nejaký druhý svet, no pozriem. Zrazu BUM, udrela po stole
učiteľka a ja som sa prebudila .Hľadím na tabuli sa zjavila nejaká
čierna diera a stiahla učiteľku. S priateľkou sme skočili dnu. Prečo
sme skočili za učiteľkou? Bolo nám jej ľúto. Toľko vecí nás naučila,
my by sme to sami nezvládli. Začali nám pomáhať aj ypsilony.Keď
sme prišli do tej zakliatej zeme nemohli sme veriť, čo je to. Stromy
boli smutné, kvetov ani nebolo, tráva vysušená, hmla. Stále sa nám
zdalo, že nás niekto sleduje.Vysadli sme na ypsilony a hybaj. Zrazu
sme uvideli nejakú pevnosť.Vošli sme dnu. Pevnosť bola vyplnená
obrazmi. Vošli sme do jednej izby odrazu sa počul učiteľkin hlas, nebol vyľakaný.Keď sme vošli do izby, z ktorej
sa počul hlas, takmer nám oči vypadli naša učiteľka akýmsi bosorkám prednášala slovenský jazyk. Zamyslite si,
chuderky učili sa o podmete. Učiteľka zvládla aj bosorky. Ale ako sa vrátiť domov? Jedna z bosoriek nám
ukázala dvere a povedala, že to je náš dom. Keď sme prišli do školy,učiteľka nevedela ako sa nám má
poďakovať a dala nám kontrolnú úlohu.Pomysleli sme si, že sme ju mali nechať s bosorkami.
Aňa Farkašová 7-1

Moja cesta na Mesiac

Ráno som vstala a zabudla som, že som oblečená v skafandri. Nevedela som o čo ide .Ved’ som nebola
včera večer takto oblečená. No neviem.
Vyšla som na ulicu a tu predomnou sa zjavila veľká raketa. Dvere na rakete bol otvorené. A z ních vykukla moja
priateľka Gabika a povedala mi: “Poď, pôjdeme na Mesiac!” Sadli sme si do rakety a odštartovali sme z
Kovačice. Ako sme pomaly leteli hore, videli sme mnoho oblakov a pomaly bola noc. Odrazu sa pred name
zjavil brovský počet hviezd. Boli rôznej veľkosti. A tu sme! Raketa sa pomaly spúšťa na Mesiac. Vyšli sme z

- 21 -