Page 14 - Čaroslov 14

ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

„Orechovie zliepkané plásty“

Keď mi niekto spomenie starodávne koláče, moje myšlienky sú hneď pri starej sedliackej peci.
Spomeniem si na kukuričné buchty, škvarkové pogáče, závin, sadlové koláče, ale mne osobne chutia
aj orechové zliepkané plásty.

U nás doma každú nedeľu mama a starká chystajú obed, ale záväzne musí byť aj niečo sladké.
V jedno nedeľné ráno som sa opýtala starkú, akú sladkosť chystá pre nedeľné poobedie. Spomenula
som jej, že nám majú poobede prísť hostia, ale že aj my chceme nedeľné lahôdky. Pýtala sa ma starká,
čo by som si priala. Povedala som, že môžu byť starodávne orechové plásty. Hneď som dala na sporák
mlieko a trochu cukor, aby sa varilo. Odišla som kúpiť plasty, aby boli prichystané, keď sa mlieko
uvarí. Stála som pri sporáku, miešala varechou, aby sa mlieko „neprichiťilo“ na nádobu. To mlieko sa
varilo a varilo, nijako aby sa zhustlo. Stála som niekoľko hodín pri sporáku a keď mi už zunovalo,
pridala som do mlieka mleté orechy,
ktoré starká zomlela. Aj keď sa mi
zdalo podozrivé, že je natierka riedka,

dala som na plásty a zlepila som ich
jednu na druhú. O jednu hodinu som
vošla do komôrky a mala som čo
vidieť. Starodávne plásty sa rozliali
ako Dunaj po oráčine. Bolo mi z toho
smutno. No, ale tu sa príbeh nekončí.
Aby nikto nevedel, že sa mne
a starkej plásty nevydarili, starká ich

dala do chlieva, aby si aspoň ošípané
z nich ochutnali. Keď starký onedlho
prišiel z kostola, sa preľakol. Bol pri
chlieve a ošípané boli celé hnedé od
našich plástov. Starký si myslel, že
dostali nejakú chorobu a chcel volať
aj zverolekára. Povedali sme mu, že je
to nie potrebné, že sú zdravé a že iba
zjedli nevydarené koláče.

O tomto vtipnom príbehu sme si starká a ja mysleli, že nepovieme nikomu a zrazu ošípané, aj
keď nevedia hovoriť, všetko prezradili.

Marína Čániová 7. a

- 14 -