Page 26 - Caroslov 9-10
P. 26

ZŠ JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI - OKIENKO          ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Šťastná stará mama odomkla vchodové dvere, neznámy muž zaútočil na ňu, zaviazal ju o stoličku a na
ústa jej zalepil lepiacu pásku. Kým Červená čiapočka neprišla, do veľkého vreca pchal všetko, čo mu
prišlo pod ruku. Otvorené vchodové dvere hneď upozornili Červenú čiapočku na nebezpečie.

                                     Potichučky vošla dnu do kuchyne a vzala starkej palacinkár a ním
                                     chcela udrieť neznámeho zlodeja. Zlodej bol rýchlejší a Červenú
                                     čiapočku zamkol do skrine. Našťastie vonku pred domov stál policajt
                                     a hneď vytušil, čo sa deje v starkinom dome. Zlodej vzal veľký batoch
                                     a chcel vyskočiť von oknom, ale ho zastavil policajt. Vzal mu batoh,
                                     v ktorom boli peniaze, šperky, mobil a iné vzácne veci. Zlodejovi na
                                     ruky nasadil putá a šiel dnu oslobodiť starú mamu a Červenú čiapočku.
                                     Keď videl, že sú v bezpečí, odviezol zlodeja rovno do väzenia. Veď si to
                                     zaslúžil!

                                                                              Simona Đurićová, 6.b

                                   Dokázala som to!

Moji rodičia sa vždy o mňa veľmi báli, preto som sa veľa vecí naučila pozdejšie, ako iné deti. Tak to
bolo i s učením jazdiť na bicykli.

Učila ma celá rodina. Mama, oco, starký, starká... Nie a nie sa naučiť! Keď sa
unavil jeden utekať za mnou a držať bicykel, vystriedal ho nasledovný, až kým
všetci nepopadali od únavy. Starký fúčal ako jež, starká sa prvá unavila
a mama od silnej námahy potratila papuče. Opakovalo sa to zo dňa na deň.
Keď prišiel rad na oca, zaumienil si, že on to zdolá. Dva-trikrát prebehol za
mnou po dvore a potom celý spotený zostal stáť pri bráne. Keďže nemal kto na mňa dozerať,
zaumienila som si, že to zdolám sama. Prvýkrát sa mi to nepodarilo. Neudržala som si rovnováhu.
Potom som si povedala sama sebe, že to môžem. Potisla som sa rýchlo, položila som nohy na
pedále a otáčala ich najrýchlejšie ako som mohla. Predstavte si, že som to dokázala! Od radosti som
vykríkla, oco sa zľakol, že som spadla. No, keď videl, že sama jazdím na bicykli, šťastný ihneď volal
mamu.

                                             Odvtedy som sa naučila robiť veľa vecí, niečo sama a niečo
                                             pomocou iných. Predsa mi je milšie to, čo som sa sama
                                             naučila.

                                                                          Dajana-Jana Brnová, 7.c

                                             - 26 -
   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31