Page 126 - Čaroslov č.7

Internatórium - Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

„Mal som veľké šťastie, lebo ma profesor nevyvolal odpovedať, keď som bol neprichystaný“;
„Nemala som šťastie pri výbere za predstaviteľku tej firmy“;
„Mala šťastie na lotérii“;
„Ani netuší, aké mal šťastie v tamtom príbehu“;
„Nemal šťastie pri kúpe auta“ - atď. atď.....
Znamená to, že šťastie je niečo ako objekt (a), predmet, ktorý môžeme mať (nemať), držať ho a
ukázať ako napríklad jablko, hodinky, kvietok..., ktorého buďmáme, alebo ho nemáme???
Určite sa zhodneme - šťastie, to nie je objekt (predmet)!!!!
Podobný problém budeme mať, ak sa slovo šťastie pokúsime zaradiť do skupiny (b). Teda, ak sa
pokúsime definovať šťastie ako nejaký proces, nejaký dej. (Ak sa trochu vhĺbime do nastolenej
problematike, o tomto by sa ešte mohlo podebatovať). No, do ďalšej a hlbšej analýzy v tomto smere,
pri tejto príležitosti, si netrúfnem ísť.
Touto tematikou sa ľudia zaoberajú viac ako dvetisíc rokov, v prvom rade filozofi, psychológovia,
sociológovia, básnici, ale aj mnohí iní. Každý má svoj názor. Zaujímavé je, že tieto názory, čo sú aj rozličné,
navzájom sa dopĺňajú a takým spôsobom nám pomôžu správnejšie pochopiť význam a podstatu slova
ŠŤASTIE.
No, predsa sa vo všetkých definíciách šťastia zjavuje to- niečo ako spoločný menovateľ.
Jednou spoločnou črtou všetkých názorov je to, že byť šťastným dokáže iba ľudská bytosť! (hoci som počul
aj niečo ako „ bol/a šťastný/á ako malá opica“). Komentár je tu asi nepotrebný!
Druhá spoločná charakteristika je tá, že šťastie/nešťastie v prvom rade závisí od samotného človeka, teda
od jeho vlastností, a len potom aj od okolností. Komentár: Bohatý človek vie byťšťastný, keď sa mu bohatstvo,
majetok stále zväčšuje, ale aj človek chudobný, ktorý chce to čo má, dokáže byť veľmi šťastný! Nie?
Ako tretiu spoločnú ideu by som uviedol to, že sa každý z nás na svojom šťastí musí aj angažovať, čiže musí
si ho zaslúžiť. Komentár: Istotne ste už počuli, že „každý je kováčom svojho šťastia“. Ako i túto myšlienku básni-
ka Pavla Mučajiho: “Všetci by chceli šťastní byť, len srdce k tomu nechcú priložiť...“
Významnou vlastnosťou šťastia je aj to, že je ono nanajvýš individuálne a relatívne! Ilustrujem toto iba
jedným citátom : „Plakala som, že som nemala topánky, kým som nevidela človeka, ktorý nemal nohu!“ (Helen
Kelerová).
A ako najvýznamnejšiu, tiež spoločnú konštantu všetkých názorov o šťastí, vyzdvihujem neodlučiteľnosť
šťastia od lásky! Skutočne šťastný môže byť iba človek, ktorý niekoho miluje úprimne, verne a úplne (bez kusu
raj.
Na konci iba toto, ako moja definitívna mienka:
Šťastie je emocionálny stav človeka! Je to pocit maximálnej radosti, spokojnosti, vyrovnanosti,... a šťastný
je človek, ktorý vie, že je šťastný!!!

P.S. Budem šťastný, ak niekto z čitateľov o tomto aspoň trochu porozmýšľa hoci aj vtedy, keď nebude mať
čo iné robiť!
Paľo Belička

Poďakúvame sa pánovi riaditeľovi za zaujímavé uvažovanie a máme nádej, že sa pekne cítil (možno bol
šťastný :)), keď uvažoval o ŠŤASTÍ.

Redakcia Internatória

Prečo šťastie tak často chýba?

- 125 -