Page 4 - Čaroslov č.3

OKIENKO – B. Petrovec ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
OKIENKO

časopis žiakov a učiteľov ACH, TÁ LÁSKA z
ZŠ Jána Čajaka pera ôsmačok
v Petrovci

Keď sa pätnásťročné deti vodia za ruky

Všetko sa to začína nevinným pokukávaním, ktoré sa neskoršie
zmení na horúce pohľady.
Je to divné. Rodičia hovoria, že 15-ročné deti úprimne ľúbiť ešte
nedokážu, že je to iba malý flirt určený na zábavu. No, ja si to
nemyslím. Každý z nás má svoj názor a ten môj je taký, že nech má
človek dva, tri, desať, pätnásť či päťdesiat rokov, ľúbiť dokáže. A to preto,
lebo, ako sa hovorí, láska dokáže prelomiť i ten najhrubší ľad, lebo je to cit,
ktorý vám dokáže zmeniť život od základov. V našom veku je práve láska tá,
ktorá charakterizuje naše roky. Hneď vám dám príklad i z môjho života. Napr.
pred niekoľkými týždňami som stretla chlapca. Ako obyčajne spoznali sme sa
a začali sme sa kamarátiť. Bolo to iba prosté priateľstvo. Ibaže, jedného dňa
sme šli s kamarátmi do parku...a tam sa stalo niečo, niečo čo mi vôbec nebolo
jasné. V jednom okamihu sme obaja vstali a navrhli sme, že pôjdeme do
obchodu kúpiť dačo na jedenie. A tak sa aj stalo. Zozbierali sme peniaze a šli
sme. Hneď za prvým uhlom sa však jemne dotkol mojej ruky, no pravdaže to
poprel a ospravedlnil sa. Druhýkrát ma však chytil pevne... Natešene sa pozrel
na mňa a hanblivo sa usmial. Zhodli sme sa na tom, že to je iba priateľské
držanie sa za ruky, pričom sme obaja dobre vedeli, čo to
znamená.
Poviem vám, nech si ľudia myslia o tínedžerskej láske
čo chcú, je to perfektné. A dôkazom toho je i jemný dotyk
jeho ruky, ktorý mi nežne naznačil, že on je ten správny
chlapec, ktorého by som mala mať rada!

Anonymka z Báčskeho Petrovca

Pozerala som..

Bol to horúci, letný deň... Samá krása, všetci sú usmiati a šťastní, lebo chodíme na bazén na kúpanie,
niektorí cestujú na rôzne destinácie, deti zase oddychujú na prázdninách...
Bol večer... Nemohla som spať, cez otvorené okno mojej izby som pozerala na mesiac a tisíce hviezd,
ktoré tak zázračne svietili a vnieslo mi to veľkú radosť do srdca. Krásna noc, pomyslela som si a chcela
som vidieť aj padajúcu hviezdu a uvidela som ju. Ale prečo len jednu? Ved´ mám tisíce želaní, ktoré nie
sú splnené.. Ale veď hviezda nie je preto na vine. Ale kto potom je? Rozmýšľala som. Pokračovala som
pozerať sa na tú prekrásnu oblohu a bola som veľmi šťastná... Zrazu som sa ocitla v zlatom paláci, kde
bolo mnoho prekrásnych šiat, pilo sa zo zlatých pohárov, a ľudia vôkol mňa boli zle naladení. Čo sa
stalo, vari som sa vrátila do minulosti, ked´sa nachádzam v takom kráľovstve? Či ja som princezná?
Nerozumela som tomu. Dožila som konečne ten krásny život, o ktorom som vždy túžila... Ale ja som
znovu chcela byť obyčajnou dievčinou... Bola som v tom kráľovstve, v ktorom som sa cítila veľmi
nešťastná, nemohla som nič vykonávať, všetko mi sluhovia donášali na zlatej tácke. Ale ked´som si
ľahla do svojej zlatej postele a pozerala som nebo plné hviezd, znovu som mala tisíce želaní… Ale len
jedno splní padajúca hviezda. Ráno som sa zobudila a zistila som, že sa nachádzam opäť vo svojej izbe a
tu boli moje hračky a nie zo zlata, bola som prešťastná. Pochopila som, že niektoré sny sú toľko silné, že
vyzerajú v jednej chvíli, akoby sa skutočne udiali.
Môžem povedať, že som šťastná tu, kde som a pre padajúcu hviezdu mám teraz iba jednu žiadosť,
aby som zostala taká aká som, lebo som najšťastnejšia osôbka na svete a nechcela by som byť
princezná, ale obyčajná dievčina, ktorá všetky svoje želania uskutoční sama.

Magdalena Častvenová, 8.a

- 4 -