Page 70 - Caroslov 9-10
P. 70

ZŠ Maršala Tita - padina  ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

                              Deň, keď moja pomoc bola vzácna

Každý z nás sa vo svojom živote stretávame s dobrými, peknými chvíľami. No sú i tie, ktoré naše
duše, srdcia oblečú do sivého smútku. Môžu byť i nepríjemné, ťažké, keď nás zrazu prekvapia...
 Som osobou, ktorá chce pomáhať a nečakajúc naspäť nič. A prihodilo sa to. Moja najlepšia
priateľka, Tijana, ktorú mám veľmi rada, zrazu mi vlani zvestovala, že musí ísť do nemocnice. Stalo
sa to v okamihu, diagnóza lekára a už ležala na nemocničnom lôžku. Ja som ju podporovala ako i
naša triedna profesorka a spolužiaci....Ani sme si neboli vedomí toho, koľko jej to znamenalo a
dávalo sily premôcť ťažkú chorobu. Mne bolo veľmi clivo, no nepreukazovala som jej to. Zasielali
sme si esemesky, rozprávali sa telefonicky a niekedy som ju i v Belehrade navštívila. Vtedy ona v
očiach mala slzy radosti a aj ja, lebo som vedela, že je jej moja pomoc, ktorá bola malá, ale pre ňu
veľká, veľa znamenala. Nasmiata bola, keď ma videla.

   Sme siedmačky. I naďalej sa podporujeme i pomáhame si a zachovávame si naše priateľstvo.
Lebo ona-ona je moje bohatstvo, osoba, ktorej moja pomoc bola vzácna a ja som na to hrdá.

                                                                                     TIJANA KUCHÁRIKOVÁ 7/1

                             Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem

    Každý z nás má nejaký zážitok, ktorý si merkuje v srdci ako poklad, pamiatku na niečo zvláštne.

  Aj ja mám jednu príhodu, ktorú si chránim od zabudnutia. Stalo sa to v Crepaji, blízkej dedine.
Každoročne tam sa odohráva výstava koní, čiže taká prehliadka. Pretože sú mne obľúbené zvieratá
práve koníky, poprosila som mojich starých rodičov, aby sme tam odišli. Bolo tam mnoho koní,
zapriahnutých do skupín. Všetky boli krásne, najviac sa mi páčil jeden, ktorý sa menoval Dečko a
keď som ho jazdila, cítila som, akoby sme sa dlho poznali. Boli tam iné kone, ktoré som mohla
hládkať. Podávala som im i kocku cukru. Ony cítili moju náklonnosť a lásku. Bol to veľmi pekný deň.

                                                   Nechcelo sa mi ísť domov, no manifestácia sa blížila ku
                                                   koncu a museli sme sa poberať.

                                                        Pri odchode som im tíško pošepla, že sa nejakou
                                                   príležitosťou znovu stretneme.

                                                                                    Ema šuľová 5-1

                                                               - 70 -
   65   66   67   68   69   70   71   72   73   74   75