Page 20 - Caroslov 9-10

ZŠ JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI - OKIENKO ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

Kniha, s ktorou som vyrastal
{ (a

Ach, zmocnila sa ma nuda. Všetky počítačové hry som už
odohral. Neviem, čo robiť! Dvor je pozametaný, prasce sú opatrené,
sliepky nachované. Nuž, čo robiť?! Nič. Musím ísť čítať knihu…

Úprimne, nemám rád knihy. Nikdy som nemal svoju obľúbenú
knihu. Mama a otec mi vždy kupovali knihy, ale ja som ich nikdy
nečítal. Keď som dostal knihu, iba som sa na ňu pozrel a odložil ju do
našej knižnice a šiel som sa hrať na počítači. Predsa, bola tu jedna
kniha, ktorá si zaslúžila moju pozornosť. Volala sa Kapitánov denník.

Síce bola o pirátoch, ale vždy keď som ju čítal, popustil som uzdy fantázie.
Maskoval som sa za piráta. A i svoj meč som si urobil. Ech, bola to skvelá
zábava!

Rozhodol som sa! Pôjdem na povalu, nájdem túto knihu a budem ju čítať nie
rozumom, ale srdcom. Konečne! Našiel som ju. Sadol som si na stoličku a začal
som ju čítať. Po prečítaní prvých viet, môj rozum dobyli piráti. Obliekol som sa
na piráta, vzal som si svoj drevený meč a sa hral. Mama sa nechápavo pozerala na mňa cez okno
a myslela si, že mi šibe. Dvanásťročný puberťák, aby sa hral na päťročné decko?! Fíííha, to je paráda!!!

Daniel Hodolič, 7. c

Už som tri hodiny na povale a som unavená. Nohy mi pritŕpli a ruky ma bolia. Viacej ma
nebavilo hrať sa na pátrača a preto som sa pomaly zdvihla z podlahy a začala som sa pohybovať
smerom k rebríku, aby som sa už konečne dostala dolu z povaly.

Poslednýkrát mi oči prebehli po povale, kým sa nezastavili na jednej
starej krabici. Bola to stará zaprášená drevená krabica. Vzdychla som si, lebo
aj sama viem, že som zvedavá a neodpustím si sama sebe, ak
nezistím, čo sa skrýva v krabici. Pristúpila som ku krabici, sadla si na
podlahu a rukou som z nej zotrela prach. Na krabici bolo napísané
moje meno. Ihneď som ju otvorila a začala sa v nej prehrabávať.
Mohla som aj sama predpokladať, že sú tam moje hračky a fotky z
detstva. Ale medzi všetkým tým, bola tam jedna kniha, ktorá mi bola veľmi povedomá. Pozorne som
ju vybrala z krabice a keď som sa na ňu pozrela,bolo mi ju ľúto. Bola špinavá, niekoľko strán jej
chýbalo a niektoré strany boli zaliatekávou a zasušené. Ale aj tak…, keď som ju s veľkou nehou
listovala, začali sa mi vracať všetky spomienky. Všetky tie dobrodružstvá v lese…Alebo cestovanie k
moru. Všetky noci, keď som ju čítala, len aby som sa nebála. Alebo, keď som bola chorá… Zotrela som
si slzy spomienok a tvár mi skrášlil úsmev šťastia. Bola som prešťastná, veď predsa som vypátrala
svoj najvzácnejší drahokam!

Zišla som z povaly a vošla do mojej izby. Sadla som si na posteľ, s božskou nehou do rúk vzala
knihu a začala ju odznova čítať. Tentokrát kniha bude mať čestné miesto na
polici medzi knihami. Predsa len je na svete spravodlivosť, zaslúžila si to!

Iveta Kaňová, 7.c

- 20 -