Page 50 - Čaroslov č.3

SLOVENSKÉ PERLIČKY – Erdevík ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
SLOVENSKÉ PERLIČKY
(ĐAČKO PERO) SLOVENSKÉ PERLIČKY
časopis žiakov
ZŠ Savu Šumanovića MOJA MAMA
v Erdevíku Moja mama má modré oči a hnedé vlasy. Nízka je. Volá sa Vierka a má 36 rokov. Ona ľúbi
Každé dieťa na svete má mamu.
každé dieťa. Vôči mne sa správa veľmi pekne. Veľmi sa usiluje pre mňa a varí mi obed,
ktorý mi chutí. Ale nemôže mi stále robiť jedlá, ktoré ja ľúbim, lebo má ešte dve dcéry.
Tak musím jesť čo uvarí, aby som ju neurazila. Aj ja sa voči mojej mame správam veľmi
pekne. Veľmi ľúbim moju mamu, ako medvedíka. Ak sa mi niečo stane mama je hneď tu,
pri mne. Pomáhamjej v záhrade a spolu robíme sladké koláče.
Myslím si, že by ani jedna iná mama nebojovala takto pre mňa, ako moja.
Ivana Zorňanová II2

MOJA CESTA NA MESIAC
Posledného dňa v škole čítali sme text o ceste na
Mesiac. To sa mi zapáčilo ajednoducho som bola
zvedavá ako je tam.
Vyrozprávala som to mojim kamarátom, aj im sa
zachcelo cestovať na Mesiac. Na cestu sme si schystali
asi päť chladničiek a pobrali sa do rakety. Ale čo!
Nemali sme palivo. A museli sme doložiť ešte.
Napokon, naštartovali sme.Cesta bola dlhá , až nám
zmizlo palivo. Kde ho nájdeme teraz uprostred
vesmíru, kde? Aké šťastie! - našli sme benzinové
čerpadlo. Keď sme pricestovali na Mesiac ,blúdili sme.
A boli sme už hladní. Sále zjedol jeden chlebíček, a ja
som bola vinná, nepovedala som mu že je pokazený.
Zmenil sa. Mal uši ako taniere, nos ako mrkva.
Pomohol mu jeden mimozemšťan. Vypil trochu čaju a už tu bol náš Sále.
Dali nám i čarovného paliva, trvalo nám celú cestu.Zbalili nám i neobyčajný syr.
Keď sme prišli do školy.,vyrozprávali sme ostatným. A neuverili nám.
Zrazu som skríkla: „Vidíte tento čudný syr? Pozrite sa na Mesiac ,či z neho niečo
nechýba!" Emilia Jana Pálešová V2

SESTRINSKÁ A BRATSKÁ LÁSKA Timea Slavik, V-2
Keď počujem slovo sestra, na rozum mi padne láska, pokoj a ešte veľa takých slov.
Mám staršiu sestru, ktorá sa volá Ljiljana. Má dvadsať rokov. Je staršia odo mňa o ôsem rokov. Ona je nie mojou sestrou
po otcovi, ale ja ju veľmi chcem. Dovedna bývame. Niekedy sa povadíme, ale sa chytro aj pomierime. Keď ona niekde
odíde na pár dní veľmi mi chýbe. Pekne sa zhodujeme a jedna druhej pomáhame. Spolu pečieme koláče, chodievame ku
jazeru sa kúpať. Keď mama vidí ,ako sa mi pekne zhodujeme, jasá od radosti. Často chodievame ku starej mame. Tam
pomáhame a dostaneme čokoládu. Ljilja mi vždy pomôže,keď niečo neviem. Tohto roku za moje narodeniny mi spravila
tórtu a bola som veľmi šťastná. Darček mi nekúpila, ale pekné slovo stačilo..
Veľmi som šťastná, že mám staršiu sestru. A ešte šťastnejšia by som bola, keby som mala mladšieho bračeka. Nech sa
mám s kým hrať.
Anná Rybárová VI2
JESENNÉ OBRAZY
Po teplých prázdninách nám prichádza pekná ,žltá jeseň.
Jeseň prináša žlté listy. Lastovičky sa pomaly chystajú na juh do teplejších krajov. Ako sa živočíchy chystajú na zimu, tak
si aj ľudia chystajú zimné pokrmy. Začína sa zberať kukurica, seje sa pšenica, vo vinohradoch sa oberá hrozno a v
ovocných sadoch sa oberajú jablká, hrušky, slivky .Tým sa končia poľnohospodárske práce. Žiakom sa začína nový
školský rok. V mojom kraji je najkrajší erdevícky park preto, že sú tam zlaté listy a krásne stromy. Keď listy spadnú, z
diaľky to vyzerá ako zlatý koberec. A ja si niekedy zaželám ,aby som sa stál maliarom, lebo keď sa pozriem na jesenné
stromy chcel by som ich namaľovať.
Jeseň sa mi veľmi páči, lebo so sebou prináša zlaté listy a ľuďom podáva úrodné plody. Ivan Mrva IV2

V ROZLIČNOSTIACH JE NAŠA PODOBNOSŤ
Všetci ľudia na svete sú rozliční a toľko, koľko majú rozličností, toľko je aj
podobností. Ja som šťastná, že sa líšim od iných ľudí z druhých dedín alebo
štátov. V druhých štátoch sa rozlične stravujú ako my, rozprávajú iným
jazykom...
Keby som ja bola rovnaká ako moji kamaráti to by ani pani učiteľke
nebolo zaujímavé. Keď sa deti hrajú, je zaujímavé preto, že sú rozličné a
keby boli podobné, hrali by sa iba rovnaké hry. Keď k nám prvý deň prišli
prváci, oni boli veľmi zaujímaví preto, že boli rozliční. Tak ani dva paláce
nie sú rovnaké, ani dva oblaky a tak tiež ani dve pani učiteľky.
Všetci moji kamaráti majú rozličné oči, jeden má zelené, druhý hnedé a
tretí modré. Líšim sa od ních tým, že na iný spôsob rozmýšľam, píšem,
čítam, inej farby mám oči, vlasy a celkom inak vyzerám.
Preto všetci vstaňte, otvorte svoje oči a nikdy nehovorte.
Vaňa Mocková IV2 Odmenená práca
Daniela Šerfezova, III-2
- 50 -