Page 42 - Čaroslov č.3
P. 42

NAŠA ŠKOLA – Pivnica                                                                ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine





                                                  TVORÍME POVESTI


          Ujo Ferko sa vybral do lesa na prechádzku. Ako tak išiel zrazu spozoroval jednu studňu. Keď pozrel do studne
          bola prázdna. Vybral z tašky povraz a pomocou neho sa spustil do studne. Všade bola tma. Keď zapálil lampu,

          videl veľký dom s garážou a záhradou. Videl starú ženu, ktorá zalieva kvety v záhrade. Stará žena sa spýtala
          uja Ferka, čo hľadá. „Prišiel som vidieť, čo máte v studni? Co máte v garáži?“ sľúbite, že neprezradíte Ferko

          prisľúbil,  že  tajomstvo  tajomstvom.                          „Tam    sa   cestovať    časom.   Môže
          budúcnosti,  ale  aj  byť  v  to  skúsiť?“                      spýtal  sa  ujo  skúsiť.  Pritlač  gombík
          podľa pritlačil a  stroj ho odviedol  ako                       kráľ,  jeho  žena  ako  Bola  to  budúcnosť.

          Keď ho vedľa záhrady videl malý „To je                          tajomstvo, ale ak nikomu, poviem vám.“
          Ujo  zos  tane  a  j  naďal  e  j  nachádza                     stroj, ktorý môže cestovať do minulosti,

          súčasnosti.“  „Mohol  by  som  Ferko.                           „Áno, mohol by si vlastného výberu.“ Ujo
          do  paláca,  v  ktorom  žil  on  kráľovná  a                    syn ako princ. stroj vrátil späť do studne
          modrý  plameň.  Ohník  zobral  do  ruky,                        zapálil si fajku a vtedy počul hlas, ktorý

          mu povedal, že si môže niečo zažiadať.                          Ujo Ferko si zaželal, aby sa stal kráľom. A
          splnilo sa. Jeho žiadosť sa musela uskutočniť, lebo stroj ho odviedol do práve takej budúcnosti, akú si teraz

          vybral.

                                                                                       Kristína Vinkovičová, 6. 1







          Mnoho rokov na ulici starý červený javor učil svoje deti listy, aký je život. Tak z roka na rok, od jari do jesene.

          Stalo sa tak aj tohto roku. Na jar sa mu narodilo mnoho listov a bolo aj mnoho práce s nimi. Javor im rozprával,
          chránil ich a pestoval. Priprával ich na to, že najeseň je ich koniec a nech si využijú svoj život čím krajšie. Jeden

          list bol veľmi smutný, preto že sa mu                         nepáčil osud, ktorý ho čakal, slabol a slabol,
          kým  ani  zle.  Vietor  sa  pohrával  s                       Víchrica ho zodvihla a on som ho vo svojom
          dvore  a  nádherný  list  som  ešte                           denníka.  List  z  javora  j  e  teraz  on  sa  ešte

          stále  pýši  svojou  krásou  a  Konečne                       prišla aj tá jeseň. List neodpadol. No, nebolo
          to  tak  ním,  bol  raz  tam  a  raz  tam.                    lietal. Bola to zábava. Našla zobrala som ho.

          Taký nevidela, Zalepila som si ho do v                        bezpečí.  Vonku  padá  sniežik  a  farbou.  Cíti
          sa dôležitý, preto že má také vzácne miesto. Je v dievčenskom denníku.

                                                                                               Ines Pintírová, 8.1






                                                           - 42 -
   37   38   39   40   41   42   43   44   45   46   47