Page 41 - Čaroslov č.2

ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine

AKO ANNA ZORŇANOVÁ POMÁHALA SVOJIM RODIČOM

Časy sú ťažké. Roky sa míňajú a zážitky a spomienky zostávajú tu medzi nami. Naše detstvo,
v ktorom máme oveľa viac možností a výhod, sa ustavične prepletá s detstvom našich starých
rodičov, prarodičov...
Každý z nás má aspoň starú mamu alebo starého otca, od ktorého by sa dozvedel o tých
dávnych časoch. Oni nám môžu dosvedčiť a porozprávať o tom ako to bolo v ich detstve. Vždy by to
vyzeralo tak: „ Keď som ja bola malá, my deti sme museli pracovať a pomáhať starším. Vtedy neboli
počítače, mobilné telefóny... my sme aj do poľa chodili. Vtedy sa muselo pracovať, pracovať a len
pracovať“! Moja stará mama Anna, ktorá nosí šesťdesiatosem krížov na chrbte vždy musela pomáhať
svojim rodičom. Pomáhala zametať dvor, v každú sobotu sa riadil celý dom a veľa ráz aj na poli
pomáhala. Keď sa kosievalo žito celá rodina aj s malými deťmi pracovali na poli. Anna bola najstaršia
medzi deťmi a mala naviacej roboty. Otec kosil žito kosou, pretože vtedy neboli kombajny a vždy bol
unavený. Matka žito hrstila, brat prestieral povriesla a Anna viazala snopy. Kým sa pracovalo, zo žita
vyskakovali divé zajace a bežali po poli. Deti, ktoré ešte boli malé a nemohli pomáhať, plakávali
a túlali sa pri ceste. Raz sa tam našlо aj strašné a besné psisko, ktoré začalo obhaňať všetkých
usilovných robotníkov. Anna sa vtedy veľmi zľakla a dosiahla to najnepríjemnejšie vyvrcholenie pri
strachu. Taká musela rýchlo bežať ku ceste po bratov a po sestry, lebo by ich to psisko dotrhalo.
Matka a otec bežali kam stihli a museli bežať až do dediny žeby sa zachránili. Nabudúce zo sebou
nosili palice, kamene a psa Miška, ktorý ich budáril. Je pravda, že viacej obhaňal zajace, ale predsa
všetci boli zachránení. Rodičia mojej starej mamy zomreli v jej rannom detstve a všetko zostalo na jej
pleciach. Ďakovať im, že bola schopná a že sa pri nich naučila pracovať a pomáhať iným ľuďom.“
S voľou musíme pomáhať všetkým, ktorí potrebujú pomoc a ktorí nevládzu samí, lebo nikdy
nevieme ako sa nám to vráti.
Taňa Zorňanová VII.2

„ZASTAV SA SVET, ASPOŇ NA CHVÍĽKU, ABY SI DETI

NAŠLI BEZPEČNÝ KÚTIK!“

Zastavte sa dospelí! Deti majú reč. Deti sú súčiastkou sveta. Bez nich by svet bol pústy. No,
starší si to niekedy ani nevšimnú. Hľadia len seba, svoj záujem. Je to tak na celom svete.

A deti?

Deti chcú svoju bezpečnosť, svoju štipku šťastia, svoj kútik, v ktorom nájdu kvety krásnych
farieb s motýľmi okolo nich, mnoho slnečných lúčov, štebotavých pestrých vtákov a množstvo
hravých, skutočných priateľov.

Aspoň sa pokúste žiť s týmito názormi, Vy dospelí, prosia Vás o to vaše deti!

Odmenená práca Timea Sláviková IV2

- 40 -