Page 32 - Čaroslov12-13
P. 32
ZŠ JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI ČAROSLOV – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine
Nikdy na nich nezabudnem!
Začínala jeseň. Lístie žltlo, opadávalo
zo stromov. Pršal tichý dážď. Táto jeseň, ani
tá minulá, v mojom živote nie sú slnečné.
Na ulici Agátovej stojí prázdny dom.
Ešte donedávna nás vo dvore vítal dedo,
počuli sme každý jeho krok, jeho hlas, čo nás
strážil, keď sa pýtal, kde sme a čo robíme.
Keď sa s nami hral, keď nás vozieval zo škôlky.
V mrchavý, novembrový deň vlaňajšieho
roku všetko zatíchlo. Jeho trápenie z dlhšej
choroby prestalo a moje trápenie práve začínalo, lebo som mala obavy o starkú.
Cítila som, že dňom jeho odchodu, pomaly, ale iste umiera aj ona. Hoci to nechcela uznať,
hoci som to nechcela uznať ani ja...Taká silná osôbka, telesne postihnutá ťažkou chorobou, ešte za
mladi, sediaca vo vozíku, prestávala bojovať. Mama a ja sme pevne verili, že sa z toho dostane. Lebo
takého bojovníka nie je ľahko stretnúť.
V ten deň, v ten osudový deň mi vírili spomienky v hlave. Spomienky na jej úsmev, ktorý
vždycky žiaril, na oči, plné životných iskier a nezlomnej vôle. Na jej praktickosť a snahu o
spravodlivosť. Na organizovanosť alebo rozsudzovanie, prehodnocovanie a vyriešenie situácie. Na
úsilie naučiť sa zdolať mobil, skype a viber, len aby sa mohla ozvať nám, keď niekde vycestujeme. Tak
aj hovorievala, že telefón sú jej ruky a nohy.
Dalo sa s ňou o všetkom hovoriť, naučila ma uvariť kávičku a ako nezostať hladnou, keď som
sama doma. Vôňa paradajkovej polievky a zemiakových šišiek ešte zaváňa z ich kuchyne, lebo to mali
obaja radi. Dedo vyhovel každej jej vôle. Najradšej si vari zaspomínam na to, aká bola milujúca a ako
ma naučila láske. Láske, k svojim blížnym, k mojej sestričke, ale aj k zvieratám, k učeniu, ku kvetom.
Ku kvetom, ktoré teraz stoja osamelé v ich dome na chodbe, ale aj v záhrade. Zdá sa, že ich kvety
blednú, ale nikdy nezvädnú.
Bola mojím oporným bodom. Vštepovala lásku k praktickým veciam, hovorievala, že je ľahko
čítať knihy, ale že treba prečítať človeka. Že v živote nie je hanba čokoľvek robiť, ak ide o poctivosť.
- 32 -