Page 7 - Čaroslov č.2
P. 7

ČAROSLOV - časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine




          Školská lavica

          Školská lavica je súčasťou každej školy. Žiaci nemajú radi školské lavice, to preto, že na nich musia písať ťažké
          kontrolné úlohy a diktáty, ale lavice v sebe zanechávajú mnoho spomienok.
          V škole     nadobúdame        prvé
          priateľstvá  a to  práve  v školských
          laviciach.  Keď  nám  v prvej triede
          učitelia   zvolili     spolusediacich
          v lavici, nik nebol spokojní. No, teraz
          je to už inšie. Zrodili sa medzi nami
          veľké  priateľstvá,  veľké  sympatie.
          Za  sebou  nenechávame  poškodené
          lavice,   ale   pocity,   spomienky.
          Školská  lavica  sa  podobá  človeku.
          Keď je nová, je čistá a nepoškvrnená
          ako  malé  bábätko.  Avšak  časom
          akoby starla. To preto, že každý deň
          zachováva      v sebe      smutné
          spomienky.  Ale  v školskej  lavici  sa
          uchovajú  aj  spomienky  na  prvé
          bozky, lásku a po niekoľkých rokoch
          si  povieme:  „Ach,  v tejto  lavici ma
          prvýkrát  pobozkal!“  Niečo  podobné
          sa stalo aj mne. Raz som si sadla do
          jednej lavice. Cítila som, že niečo nie je v poriadku. Zrazu sa otočil a povedal:“Mám ťa rád!“ Zmohla som sa, len
          na jeden úsmev. Nik to nevedel iba ja, on a ona-školská lavica. Povedala som to kamarátke a na druhý deň už to
          vedela celá trieda. Teraz, keď som už staršia chýba mi to.
          Niekedy  si  spomeniem,  že  sme  sa  medzi  sebou  vôbec  nepoznali,  nerozumeli  si.  Teraz,  keď  sme  sa  konečne
          spoznali,  začali  si  rozumieť,  musíme  sa  rozlúčiť.  Každý  má  plávať  na  svojom  člne,  po  svojej  rieke.  Po  nás
          zostanú iba  spomienky uchované v školských  laviciach.
                                                                  Blažena Pavelová (Padina), Hana Čížiková (Kovačica)
          V školskej lavici zrodila sa láska


          Zvoní zvonec. Začala sa školská hodina. Učiteľka vošla do triedy a začala deliť papiere. Nik netušil čo sa deje
          a v tom im pani učiteľka oznámila, že píšu test zo slovenčiny.
          Najlepší  kamaráti  Jano a Karolína sedia spolu v jednej lavici. Nič netušili. Jano sa nepripravil na test a preto
          Karolínu žiadal o pomoc.
          JANO: Ks, ks..Karolína!
          KAROLÍNA: Prosím?
          JANO: Pomôž mi, nič som sa neučil.
          KAROLÍNA: Keby si aspoň poslúchal na hodine a nestrkal stále do mňa, niečo by si si určite zapamätal.
          JANO: Nemudruj a pomôž mi.
          V tom ich preruší učiteľka.
          UČITEĽKA. Hej, vy dvaja! Dosť už bolo! Ešte raz, a hneď vám píšem jednotky!
          Karolína a Jano sa zľakli, chvíľu mlčali, no hneď po tom Jano znova otravoval Karolínu.
          JANO: Karla, Karla, Karlka!
          KAROLÍNA: Prestaň, vieš aj sám, že nás učiteľka pozoruje.
          JANO: Je mi to fuk, povedz mi deviatu odpoveď!
          A vtedy  ich  učiteľka  znovu  prichytila  a bez  váhania  im  vzala  testy.  Kvôli  tomu  sa  Karolína  na  Jana  veľmi
          nahnevala a prestala s nim komunikovať. Jano netušil čo sa deje, no po určitom čase zistil, že veľmi ukrivdil
          Karolíne.  Bolo  mu  to  veľmi  ľúto  a chcel  sa  s Karolínou  čím  rýchlejšie  udobriť.  Rozhodol  sa,  že  ju  prekvapí
          nejakým darčekom. A tak sa aj stalo. Potichu sa k nej počas prestávky prikradol.


                                                            - 6 -
   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12